Púštna planéta Arrakis je jediným miestom, kde možno nájsť vzácne korenie, ktoré predlžuje ľuďom život a zároveň ich obdarúva výnimočnými psychickými schopnosťami. Na pozadí tohto neľútostného a drsného sveta sa rozohráva komplikovaný boj o moc medzi znepriatelenými veľkorodmi, ktoré by rady náleziská na Arrakise ovládali.
Tvárime sa ako drsňáci na internete, ale v skutočnosti sme rozmaznaní synáčikovia, ktorí sa dojmú pri každej somarine. Vytáčajú nás idioti, chrapúni a prako**ti. Bez nich by tu bolo lepšie, ale naše fungovanie by nedávalo zmysel. A to je paradoxne presne to, čo chceme dosiahnuť a čoho sa chceme dožiť. Aby tu raz bolo tak dobre, že by Zomri mohlo v pokoji zomrieť.
Micieliho prvotina oslovuje nových čitateľov aj dvadsať rokov po prvom vydaní. Jeho rodina sa v polovici šesťdesiatych rokov vysťahovala z chudobnej Kalábrie do Švajčiarska a túto tému poeticky spracoval v autobiograficky ladenej trilógii, kde ponúka tri perspektívy detskú, ženskú a mužskú. Prvá časť má formu denníka, ktorý silne pripomína básne v próze.
Bohatému podnikateľovi ukradli Narcis, veľmi cenný obraz. Polícia síce zatkla zlodeja, ale ten sa odmieta priznať. Navyše obraz stále nenašli. Tiril s Oliverom však objavia niečo nanajvýš zaujímavé pri dome podozrivého. Vyriešia dvaja mladí detektívi aj tento prípad?
Tiril s Oliverom sú svedkami toho, ako bezohľadný vodič takmer zrazí starú pani Norlandovú. Rozhodnú sa, že zistia, kto bol za volantom červeného auta a to ešte predtým, ako zapadne slnko. Ich vyšetrovanie sa však vyvíja inak, ako predpokladali a náhle riešia dva prípady naraz. Zdá sa totiž, že v aute sedeli bankoví lupiči. A v hre je aj samotný Elvis Presley.
Čo by s nami urobila láska, keby sme žili stovky rokov?
Fundamentálne dielo Hannah Arendtovej o totalitarizme patrí k najvýznamnejším knihám o politickej histórii 20. storočia. Napísala ho pod dojmom hrôz nacizmu a stalinizmu. Totalitarizmus Arendtová vysvetľuje ako nový fenomén, ktorý nie je možný vyložiť tradičnými pojmami tyrania či diktatúra.
Severskou krimi roku 2016 sa stal román, ktorý s detektívkami nemá veľa spoločného. Temný príbeh dánskej autorky je o nezvyčajnej rodine žijúcej na izolovanom ostrove. Ďaleko od ľudí sa tam dejú veci, ktoré pripadajú normálne iba samotným zúčastneným.
Preben Pramm ležal týždeň zviazaný a mŕtvy vo svojej obývačke, kým ho našli. Všetko naznačuje tomu, že ho vrah pred smrťou brutálne mučil. Dom je prevrátený hore nohami, vrahovia však zrejme nenašli, čo hľadali. Aké tajomstvo strážil nenápadný starec, ktorý nemal rodinu ani priateľov?
Policajný vyšetrovateľ Fredrik Beier sa pomaly prebúdza z bezvedomia. Ošetrujúca lekárka mu hovorí o smrtiacej kombinácii tabletiek a alkoholu, on si však na nič nespomína. V dome nezvestnej vdovy polícia nachádza mŕtvolu nedávno zosnulého muža, ktorý však mal podľa záznamov zomrieť už pred dvomi desaťročiami.
Nová kniha popredného britského historika Keitha Lowea Strach a sloboda je voľným pokračovaním čitateľsky mimoriadne úspešného titulu Krutý kontinent.
Najpredávanejšia nórska detská kniha roku 2015 V mestečku Riečany sa deje čosi zvláštne. Pekárovi zmizli kvasnice, stratili sa sudy z prístavu a v parku niekto ošklbal borievky. Zoznam ukradnutých vecí je čoraz dlhší a nikomu nedochádza, že spolu súvisia. Prípadu sa však ujíma Detektívna kancelária č. 2.
Od autorky úspešnej TEDx prednášky „Prečo tridsiatka nie je novou dvadsiatkou." Tridsiatka nie je novou dvadsiatkou - hoci to často počúvame v médiách, od priateľov i rodiny.
Karim žije so svojim indickým otcom a anglickou matkou na londýnskom predmestí. Roky jeho dospievania zmení otcova premena zo sivého úradníka na „budhu z predmestia“, ktorý si opantá skupinku ľudí veriacich, že jeho východná múdrosť nie je len zásterka a spôsob, ako sa vymaniť z nudného života.
Pod názvom Ruské denníky vychádza súborné vydanie troch kníh, v ktorých Aľa Rachmanovová zaznamenala nielen prerod ruskej spoločnosti v rokoch boľševickej revolúcie, občianskej vojny a konsolidácie mladého komunistického štátu, ale aj prerod samej seba – z mladého a trochu naivného dievčaťa na ženu, ktorá sa musí obávať o svoj život aj životy blízkych.
Oliverov pád z bicykla nie je vlastne sám osebe prípadom, ktorý by bolo treba riešiť. Ide ale o to, že za zničený bicykel by mal zaplatiť ten, kto vyhĺbil jamu, v ktorej uviazol. Kto ju však vykopal? A všetky tie ostatné, čo sú navôkol? A prečo?
Kniha V zajatí geografie vychádza v dvoch desiatkach krajín a sprevádza ju povesť výnimočného sprievodcu modernými dejinami, ktorý na relatívne malej ploche zhrnul to najdôležitejšie, čo potrebujete vedieť o súčasnom svete. Geografické pomery ovplyvnili vývoj celého ľudstva a dodnes ovplyvňujú správanie politikov.
Náčrt knihy s podtitulom „Dvadsať ponaučení z 20. storočia“ vznikol ako dlhý facebookový status, napísaný v lietadle krátko po amerických voľbách. Jeden z najvýznamnejších znalcov novodobých dejín strednej a východnej Európy ním chcel varovať pred opakovaním chýb z minulosti.
Život Vladimíra Krivoša pripomína dobrodružný román. Spolupracoval s tajnými službami za cárskeho aj boľševického režimu, miloval slávu a peniaze, no zároveň rád fabuloval, prikrášľoval či úplne klamal vo viacerých faktoch zo svojho života.
„Obávam sa, že sme v stave akejsi tichej, nevyslovenej krízy,“ hovorí na záver knihy rozhovorov Marián Leško. Ako dodáva, na optimizmus sú špecialisti iní. Namiesto toho ponúka dramatický príbeh Slovenska za posledných dvadsaťpäť rokov. Je to príbeh vzostupov a pádov, spoločenského pokroku aj rozdelených rodín, strachu z budúcnosti aj nádeje.
