Vlak poslednej noci je venovaný dvom veľkým dramatickým témam dvadsiateho storočia: vraždeniu židov v nacistických táboroch a potláčaniu nepokojov vo východnej Európe. Protagonistka románu Amara Sironi cestuje do východnej Európy, aby vypátrala, čo sa stalo s jej priateľom z detstva Emanuelom Orensteinom a presvedčila sa, ako sa žije za železnou oponou.
Kniha obsahuje súborné básnické dielo Jána Ondruša v takej podobe, akú mu dal básnik v autorizovanom vydaní poslednej ruky pod názvom Prehĺtanie vlasu (1996). Zvláštnosťou edície je uvedenie všetkých časopisecky publikovaných Ondrušových básní do vydania zbierky Šialený mesiac (1965).
Skrachovanec je príbehom stretnutia troch klavírnych virtuózov Glenna Goulda, Wertheimera a anonymného rozprávača. Všetci traja sú výnimoční, ale Goldbergovské variácie dokáže geniálne zahrať iba jeden - Američan Glenn.
Najnovšia kniha spisovateľa, scenáristu, publicistu a hudobníka v jednej osobe Máriusa Kopcsaya Veselé príhody z prázdnin už svojím zdanlivo naivným titulom naznačuje odstup od valcujúcej reality, s akou sa stretávame v tomto štádiu nepretržitej reklamnej kampane na budúcnosť.
Maslo na našich hlavách je zbierkou fejtónov a iných vecí Milana Šútovca písaných pre noviny a časopisy medzi rokmi 2002 až 2010. Chronické problémy našej krajiny a doby autor komentuje vážnejším i nevážnejším tónom a odkrýva tak nedostatky nielen domácej politickej scény, ale aj nie najšťastnejšie zmenenej paradigmy dnešného sveta.
Najnovšia kniha Tomáša Štraussa Moje Košice je historickou esejou o meste a jeho umení, pričom sa opiera o autorove vlastné výskumy a osobné zakúšanie jedinečnej slobodomyseľnej atmosféry Košíc daného obdobia.
Adam Michnik (1946) žijúci klasik poľskej politickej žurnalistiky, zápalisto a zmysluplne uvažujúci a diskutujúci obranca občianskej spoločnosti, jedna z najvýznamnejších osobností súčasnej politicky aktívnej esejistiky, niekdajší disident a spoluzakladateľ Výboru na obranu práv robotníkov, ako aj nezávislého odborového hnutia Solidarita, zakladateľ a dlhoročný
Kniha Johna Hedleyho Brooka uvádza čitateľa do kontextu jedného z najzaujímavejších a stále aktuálnych problémov vo vývoji moderného sveta – vzťahu medzi vedeckým myslením a náboženskou vierou - a zároveň je čitateľovým kritickým sprievodcom v tejto oblasti.
Kniha – dokument, autentické výpovede a svedectvá o osudoch občanov odvlečených počas druhej svetovej vojne do pracovných táborov GULAG v Sovietskom zväze.
Kniha mapuje dejiny bratislavského chemického podniku Dynamit Nobel od jeho vzniku roku 1873 až do roku 1945. Zachytáva teda podnik v podmienkach dvoch svetových vojen a troch režimov. Všíma si postavenie Dynamitky v nobelovskom koncerne, rovnako však i dejiny jej vlastného koncernu, ktorý siahal od strednej a juhovýchodnej Európy cez Švajčiarsko až do južnej Afriky.