Život a písanie Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzinka predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom.
Judith Butler je profesorkou na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Teoreticky sa venuje problematike moci, rodu, sexuality, jazyka a identity. Kniha Trampoty s rodom významným spôsobom ovplyvnila myslenie nielen v akademických kruhoch, ale aj v iných štruktúrach spoločnosti.
Rozprávačka v poradí druhej knižne vydanej prózy Eleny Elekovej vidí svet cez farby všedných existenciálnych situácií – dúhové odtiene krvi, fialový sneh, nezávislú a nekompromisnú bielu nemocnice, v ktorej pracuje. Jej zápachu čelí vôňou začiatku i konca ľudského života: „Ale detstvo i staroba majú naozaj jedinečnú, sebe vlastnú vôňu. A netýka sa plienok.
Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.
Sprítomňovanie ženskosti a mužskosti súvisí s urbánno-rustikálnym vzťahom napr. v tom zmysle, že rodovo stereotypné zobrazovanie pramení i z rustikálneho hodnotového rámca, ktorý je väčšmi spätý s tradičnými – aj morálnymi a náboženskými – hodnotami. Tento fakt sa dá vystopovať tak v zbierkach J. Mihalkoviča, ako aj L. Vadkerti-Gavorníkovej.
ASPEKTin – natlačený výber z textov www.aspekt.sk – jar 2013 nadväzuje na predchádzajúcu publikáciu ASPEKTin, ktorá vyšla v roku 2012. Opäť prináša nereprezentatívny výber textov z rovnomenného feministického webzinu na www.aspekt.
V poradí šestnásta publikácia zborníkového radu Aspekty vznikla v rámci dlhodobej spolupráce zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave s partnerskými organizáciami z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a zo Slovenskej republiky.
Kniha v preklade Jany Juráňovej ponúka „iný pohľad“ na feminizmus, než je bežné. Je kritikou spoločnosti, ako aj kritikou namierenou dovnútra feministického hnutia. Pýta sa, prečo feminizmus nezaujal široké vrstvy obyvateľstva a čo dnes môžeme urobiť, aby sa to zmenilo.
Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. S Agnešou Kalinovou sa zhovárala Jana Juráňová, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala“ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie.
Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. S Agnešou Kalinovou sa zhovárala Jana Juráňová, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala“ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie.
Štyri štúdie prinášajú pohľady na to, akými spôsobmi a za akých podmienok sa ženy stávajú politickým subjektom alebo - povedané jazykom, ktorý na individuálnej i kolektívnej rovine zviditeľňuje ženský rod aktérok - politickými subjektkami.
Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru. „Páči sa mi ostať ležať a byť mŕtva, keď som sa obetovala za druhých.
Kniha trinástich poviedok a jednej hry vykresľuje lásky platonické, idylické, večné, každodenné, tragické, komické, mladé, staré, bulimické aj politické - jednoducho storaké lásky nebeské, no najmä pozemské.
Príhody a skúsenosti kreatívca Dobroša Dobríka pichľavým drobnohľadom Jany Juráňovej. Prečo sa Dobroš nemusí zastreliť a kto to vlastne je – to všetko prezradia čítavé príbehy z pera známej slovenskej spisovateľky. Dobrošove osudy sprevádzajú fotografie z predstavenia Bábkového divadla na Rázcestí Júlie Meinholmové Citová výchova hadej ženy.
Román o živote pani Hviezdoslavovej je v poradí už piatou prozaickou knihou Jany Juráňovej. Tentoraz autorka pri pátraní po neviditeľných históriách žien našla v zaprášených archívoch a vo svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej.
„Komunizmus? A to je čo? Nejaké náboženstvo? Alebo výrobca áut?
Žena sa jednoducho musí niečím živiť. Lenže ako to už býva, predstavy a skutočnosť sa často pobijú nielen v realite, ale i v jej hravo pokrivenom literárnom obraze.
Prvú Čítanku z nového zborníkového radu venujeme Hane Gregorovej, pretože si proti dobovej konvencii nástojčivo vydobýjala právo na vzdelanie, tvorbu, rovnocenné partnerstvo i verejné účinkovanie; zasadzovala sa za práva pre súčasníčky a žiadala uznanie pre predchodkyne.
