Knižné vydavateľstvo Európa vzniklo so zámerom v reedíciách a nových prekladoch prinášať na slovenský trh knihy najvýznamnejších európskych spisovateľov 20. storočia.
Hlavným zámerom je vytvoriť čitateľsky príťažlivú a cenovo dostupnú knižnicu toho, čo sa nazýva literárna klasika. Vydavateľstvo oslovuje nielen staršiu generáciu, ale aj mladých čitateľov, pre ktorých je stretnutie s publikovanými knihami objavné a stáva sa skutočným čitateľským zážitkom.
Vynikajúci psychologický román Podnájom pre vraha (1913) je považovaný za najlepšie literárne spracovanie príbehu Jacka Rozparovača. Klaustrofobický thriller plný hrôzy a napätia bol niekoľkokrát sfilmovaný a v roku 1927 sa stal predlohou pre prvé divácky úspešné režijné dielo Alfreda Hitchcocka The Lodger.
Frans Kellendonk (1951 – 1990) bol excentrický autor, ktorého hviezda zažiarila síce len nakrátko, no jeho prózy Bouwval (Pád budovy, 1977), De nietsnut (Daromník, 1979) a predovšetkým nekonvenčný majstrovský rodinný román Mystiek lichaam (Mystické telo, 1987), preložený do taliančiny a francúzštiny, dnes už patria ku klasickým dielam nizozemskej literatúry druhej
Zbierka detektívnych poviedok Muž, ktorý vedel priveľa vyšla po prvý raz v roku 1922 a ide zrejme o najtemnejšie a najcynickejšie dielo slávneho britského prozaika, novinára, esejistu, historika a teológa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936).
Stefan Grabiński (1887 – 1936) je dnes najznámejším poľským autorom hororovej fantastiky, weird fiction, zároveň však aj literárne ambicióznym modernistickým spisovateľom. Bol predovšetkým majstrom fantastickej psychologickej poviedky s pozvoľna hustnúcou temnou atmosférou, s gradovaním tajuplných úkazov a vyhrotenou, no nejednoznačnou pointou.
Kniha obsahuje dve zo štyroch Symfónií ruského básnika, spisovateľa-symbolistu Andreja Belého (1880 1934), v poradí tretiu Návrat a štvrtú Pohár metelíc. Experimentálne prózy na pomedzí s poéziou boli vytvorené podľa hudobných zákonitostí. Vznikali v kontexte tvorivých výbojov epochy od r.
Román Ničiteľ duší (1920) sa odohráva po prvej svetovej vojne a rozpráva o obludnom sprisahaní proti západnej civilizácii. Nemecké militaristické kruhy, bezbožní ruskí boľševici, najrôznejšie anarchistické i nacionalistické skupiny a dokonca aj robotnícke hnutie v Spojených štátoch sa spojili do odhodlaného útoku proti základom demokracie.
Tento román urobil z Piľňaka jedného z najvydávanejších a najdiskutovanejších spisovateľov 20. rokov 20. storočia v sovietskom Rusku.
Po nemecky píšuci prozaik Gustav Meyrink (1868 – 1932) sa síce narodil vo Viedni, ale jeho tvorbu výrazne ovplyvnila tajuplná atmosféra starej Prahy a najmä jej židovského geta. Popri športe, finančníctve a literatúre sa po celý život zaujímal o mystiku, venoval sa budhizmu a staroindickým imaginačným učeniam.
Edita Steinová (1891 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore.
Tri teatrologické štúdie o Shakespearovi v slovenskom divadle. Tri rozsiahle štúdie tejto knihy spája fascinácia obrazmi. Do obrazov vstupujú spomienky. Spomienky obrazy vynárajúce sa z úložnej pamäti sú v rozpore s verejným naratívom. Rozpor je produktívny.
Svetoznámy výtvarný umelec Piet Mondrian (pôvodným menom Pieter Cornelis Mondriaan, 7. 3. 1872, Amersfoort – 1. 2.
René Jean-Marie Joseph Guénon (15. november 1886, Blois, Francúzsko – 7. januára 1951, Káhira, Egypt) bol francúzsky metafyzický spisovateľ. V roku 1930 po manželkinej smrti opustil Európu a natrvalo sa usadil v Káhire.
Paradoxy pána Ponda je posledná kniha detektívnych príbehov od slávneho britského prozaika, novinára a katolíckeho filozofa Gilberta Keitha Chestertona (1874 1936). Poviedky sa najprv objavovali v literárnom časopise Storyteller a knižne vyšli až po spisovateľovej smrti.
Autorom detektívneho thrilleru O bývalom vojakovi, ktorý v období mieru zabíjal nudu je britský vojnový veterán Herman Cyril McNeile (1888 1937). Svoje skúsenosti zo zákopov prvej svetovej vojny zúročil tvorbou dobrodružných poviedok, ktoré začal uverejňovať v denníku Daily Mail.
Krátkosť pozemskej púte francúzskej filozofky, mystičky, odborárskej aktivistky Simone Weilovej (1909 - 1943), ktorú Albert Camus označil za jediného veľkého ducha našej doby, akoby bola úmerná hĺbke jej záberu, zračiacej sa v jej textoch.
Bývalého amerického novinára Jimmieho Halletta strateného v opare hustej londýnskej hmly osloví vystrašená mladá žena, ktorá mu podá tajomný balíček a potom utečie.
Celosvetovo známy dramatik a prozaik Anton Pavlovič Čechov (1860 1904) podnikol v roku 1890 na svoju dobu bezprecedentnú cestu naprieč celým Ruskom na ostrov nútených prác ostrov Sachalin.
Spoločensko-kritický román Demokrati (1934 1938) je najrozsiahlejšia próza spisovateľa, básnika a prekladateľa Janka Jesenského. Na príbehu nerovného ľúbostného vzťahu medzi mladým okresným úradníkom doktorom Landíkom a kuchárkou Hankou autor zobrazuje spoločenské vzťahy a politickú situáciu v malom slovenskom meste tridsiatych rokov 20. storočia.
Spis Problém vcítenia tvorí časť doktorskej práce nemeckej filozofky a rehoľníčky Edity Steinovej (1891 1942), ktorú v roku 1916 obhájila u Edmunda Husserla vo Freiburgu.
