Príbeh sa odohráva v súčasnej Moskve: tajomná sekta modrookých a plavovlasých ľudí je na honbe za vyvolenými, tiež plavovlasými a modrookými ľuďmi, ktorí majú "živé srdce". Svoje obete unesú a rozbijú im hrudník ľadovým kladivom. Tento brutálny útok prežijú len tí, ktorých srdce "prehovorí".
Prvý román slovenského spisovateľa Pavla Rankova. Historický príbeh z obdobia rokov 1938 až 1968 je príbehom troch kamarátov, bojujúcich o lásku jednej ženy.
Kniha je odpoveďou Richardovi Dawkinsovi, autorovi mimoriadne populárnych prác o vede (Sebecký gén, Slepý hodinár) a asi najznámejšiemu ateistovi na svete.
V spoločnosti prevláda názor, že veda a náboženstvo sa zakladajú na odlišných princípoch a stoja zákonite proti sebe. Táto kniha argumentuje v prospech ich vzájomného prepojenia. Autorom je rev. Dr. John Polkinghorne, významný teoretik v oblasti matematickej fyziky, bývalý profesor v Cambridge a anglikánsky kňaz.
Antológia prezentuje básnickú tvorbu Trnavskej skupiny, ktorej kritika prisúdila označenie konkretisti. Zbierka poskytuje po prvýkrát na jednom mieste okrem básní aj podstatné úryvky z článkov a vyjadrení členov skupiny z rokov 1956 – 1973.
Antológia podáva obraz jedinej básnickej avantgardy v slovenskej literatúre prvej polovice 20. storočia – surrealizmu, ktorý bol neskôr premenovaný na nadrealizmus. Básnickú tvorbu nadrealistov sprevádzala bohatá literárnokritická a teoretická aktivita, ktorú zbierka sprostredkúva v jej neopakovateľnej intenzite.
Život Leopolda Laholu pripomína dobrodružný film plný zvratov a tajomstiev, v ktorom sa striedajú úspechy s pádmi. Autor sa narodil 30. januára 1918 ako Leopold Friedmann a predčasná smrť ho zastihla 12. januára 1968. Medzi týmito dvoma dátumami sa rozprestiera päťdesiat rokov všestrannej tvorby talentovaného umelca, ktorú prináša zbierka Posledná vec a iné.
Napriek nesmiernej popularite jeho osobnosti je dielo Ľudovíta Štúra (1815-1856) v kultúrnom vedomí našej spoločnosti ešte stále nedostatočne zakotvené. Jeho historický a kultúrno-politický význam sa často stráca v spleti tradičných školských schém.
Parížska mierová zmluva z roku 1947 až na jednu malú zmenu obnovila maďarské hranice spred roka 1938, ako boli stanovené v trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Zmena sa týkala slovensko-maďarskej hranice pod Bratislavou. Maďarsko muselo na tomto území odstúpiť Československu ďalšie tri obce – Jarovce, Rusovce a Čunovo.
Banskobystrický rodák Pavel Hrúz (1941) patrí k významným predstaviteľom mimoriadne silnej spisovateľskej generácie. Autor napriek dlhému publikačnému zákazu už viac ako štyridsať rokov podstatným spôsobom utvára "prozaickú tvár" Slovenska.
Gazprom je najväčší svetový producent zemného plynu. Firma má v Rusku postavenie štátu v štáte: okrem plynovodov vlastní aj médiá, banky a letecké spoločnosti. „Mnohí žurnalisti sa neodvažujú písať o Gazprome kriticky, lebo sa obávajú zastrašovania.
Výber z próz, filmových scenárov a autobiografických textov Alfonza Bednára sa zameriava na obdobie päťdesiatych a šesťdesiatich rokov, v ktorých mal Bednár mimoriadne tvorivé obdobie a bol čitateľom najbližšie. Kniha zároveň zohľadňuje aj jeho tvorbu pre film.
Zámerom Savatteriho bolo priblížiť čitateľom ducha, podstatu či jadro „sicílskosti”. Pokúsil sa rozbiť sklo, cez ktoré sa mnohí obvykle pozerajú na obyvateľov a zvyky Sicílie, a nastaviť skutočné zrkadlo tejto uzavretej spoločnosti, ktorú iba málokto pozná do hĺbky.
Román Hromozvonár je akousi temnou víziou zasadenou do blízkej budúcnosti, čitateľ sa však nemusí „brodiť“ panoramatickými vyobrazeniami všeobecného úpadku; temnota sa skôr sústreďuje do malých priestorov, do malých všedných životov ľudí, ktorí sú zrejme poslednými strážcami intelektuálnej vycibrenosti tzv. starého sveta.
Arthur Schopenhauer je jednou z najosobitejších postáv nemeckého filozofického myslenia 19. storočia. Jeho pesimistická filozofická koncepcia, ktorá sa označuje ako voluntaristický idealizmus, nadobudla veľký vplyv najmä v druhej polovici 19. storočia, a to nielen vo filozofických kruhoch, ale aj v širšom umeleckom a intelektuálnom prostredí.
Známy slovenský filozof Miroslav Marcelli sa vo svojej novej knihe venuje filozofii ako mestskej záležitosti a vývin filozofického myslenia spája s vývinom mestského priestoru. Filozofické koncepcie mesta sa tu stávajú predpokladom pre bližšie určenie postojov, aké moderní ľudia zaujímajú k mestskému prostrediu, v ktorom žijú.
