Základné dielo filozofickej a politologickej svetovej literatúry, významná pomôcka pre študentov dejín filozofie, filozofie a politológie, zasvätenie do klasických predstáv o spôsoboch a filozofii politiky, ako ju prezentovala jedna z najväčších osobností antického sveta.
Každá nová kniha Alessandra Baricca je prekvapením pre čitateľov; platí to aj o tej najnovšej – tentoraz originálny taliansky prozaik vracia k Homérovej Iliade. V autorskej adaptácii tohto diela nepripravil o pôvab pôvodný príbeh a zároveň vytvoril živý a aktuálny text s presvedčivým posolstvom pre súčasníkov.
Svedectvo o každodennom fungovaní literatúry, ako ho podávajú úvahy a kritiky nestora slovenskej literárnej kritiky zozbierané z novín a časopisov za roky 2001 – 2005, potvrdzuje, že Bžochove názory nestrácajú platnosť a aktuálnosť, nepodliehajú podenkovým dobovým módam, sú výbornou pomôckou pre literárnu históriu.
Publikácia prezentuje základné dielo spoluzakladateľa modernej sociológie Norberta Eliasa. Tento nemecký sociológ sa vo svojom výskume sústredil na vzťahy medzi indivíduom a spoločnosťou, mocou, správaním, emóciami a vzdelaním. Hoci dlhé obdobie patril k marginalizovaným autorom, od sedemdesiatych rokov 20. storočia sa stal jedným z najvplyvnejších autorov svojho odboru.
Grendelov román, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1999, je ukážkovým príkladom toho, ako je možné manipulovať vedomie človeka, ktorý síce nie je „zlý”, ale má slabý charakter, je akýmsi novodobým Oblomovom. Dej sa odvíja od tej chvíle, keď v jednej zastrčenej dedine, kdesi na strednom Slovensku, objavia masový hrob.
Jeden z najoriginálnejších súčasných filozofov vedy Ian Hacking v knihe rozoberá najzávažnejšie problémy v oblasti sociálnej konštrukcie reality. Ukazuje, že hoci od vydania priekopníckej knihy Petra I.
Monografia o významnej osobnosti slovenskej i maďarskej histórie, vysokom štátnom úradníkovi a šľachticovi, poslancovi za Abovskú stolicu v uhorskom sneme, typickom reprezentantovi aristokracie 19. storočia.
Najväčší autor kriminálnych románov od čias Raymonda Chandlera, ktorý sa stal kedysi inšpiračným zdrojom Quentina Tarantina, ale aj ďalších filmárov, ponúka po detektívke Buď v pohode v edícii Krimi ďalšie zo svojich strhujúcich a autentických svedectiev zo sveta zločinu.
Výber zo spoločenských, politických, historických i filozofických úvah jedného z najznámejších poľských disidentských intelektuálov, šéfredaktora novín Gazeta Wyborcza, publikovaných za desaťročie 1995 – 2005.
Román jedného z najprekladanejších autorov súčasnej srbskej literatúry v dvoch hlavných dejových líniách podáva svedectvo o osude jednotlivca-vyhnanca vo víre dejinných udalostí na začiatku a na konci dvadsiateho storočia.
