Filozof Pascal Bruckner (1948) sa preslávil ako autor kriticko-teoretických esejí o súčasnej spoločnosti, je však aj slávnym románopiscom. Esej Bieda prosperity sa koncentruje na súčasné podoby ekonomizmu a úchylky trhovej spoločnosti. Bruckner filozoficky hodnotí súčasné univerzum človeka ako jednotlivca i ako člena ľudskej spoločnosti.
Publicistické texty spisovateľa, prekladateľa a textára Jána Štrassera, zhrnuté v tejto knihe, vychádzali v týždenníku Domino fórum. Plynulo nadväzujú na autorovu publicistiku, ktorá vyšla v roku 1999 v knihe Dvojhlavá karta a jej súčasťou sú aj texty satirických piesní, ktoré odzneli v televíznom programe Večer Milana Markoviča.
Ferdydurke patrí popri Denníkoch k najprekladanejším dielam Witolda Gombrowicza (1904 – 1969), najvplyvnejšieho poľského prozaika dvadsiateho storočia. Román je napísaný v prvej osobe, rozprávač je zároveň aktérom deja.
Jedna z hlavných otázok knihy Jewropean znie: Ak ktokoľvek, vedený pozitívnou motiváciou vo svojej fantázii bojuje za lepší, spravodlivejší svet – ak sa teda napríklad dobrovoľne rozhodne slúžiť teroristom - ako ho majú iní súdiť? Kniha je zamyslením sa nad konaním slovenských Židov, ktorí chceli pomôcť naplniť svoju utópiu lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.
F. W. J. Schelling (1775–1854) patrí medzi najvýzamnejších predstaviteľov nemeckej klasickej filozofie. Túto knihu napísal ako dvadsaťšesťročný, krátko po nástupe na miesto profesora univerzity v Jene, ktoré získal na základe Goetheho odporúčania.
Gudrun Schuryová, profesorka literatúry, sleduje stopy krvi v náboženstve aj mytológii, v umení a bežnom živote: od mafiánskych zvyklostí cez Snehulienku, legendy o upíroch, cez Starý zákon až po Červený kríž.
Minútové poviedky, grotesky a listy jedného z najslávnejších maďarských spisovateľov, ktoré francúzsky prekladateľ nazval minimýtmi.
Ak úspešný spisovateľ ponúkne na vydanie knihu reflexií o literárnej produkcii posledných rokov,resp. o širších otázkach kultúrno-spoločenského diania v doznievajúcom desaťročí, takmer zaručene sa je na čo tešiť.
V tomto diele Nikolaj Alexandrovič Berďajev (1874–1948) tvrdí, že „ruský komunizmus je tradičnejší, než si ľudia obyčajne myslia, je transformáciou a deformáciou starej ruskej mesiášskej idey“, má jednoducho dlhoročnú tradíciu.
Jeden z najvýznamnejších filozofov 20 storočia (1883–1969), spoluzakladateľ nemeckej filozofie existencie, v prístupnej a koncentrovanej podobe podáva svoje zásadné názory na povahu ľudského jestvovania vo svete. Hlavnú pozornosť venuje pojmu transcendencie a spôsobom jeho zachytenia vo filozofických, náboženských či vedeckých obrazoch sveta.
Kniha Základy metafyziky mravov vznikla za vlády Fridricha II. (Pruského) roku 1785. Zmizla z kníhkupectiev tak rýchlo, že už o rok neskôr vyšlo druhé vydanie. Ide fakticky o prvý Kantov spis, v ktorom sa venuje problémom morálky a morálneho konania.
Podľa Foucaultovho názoru vysloveného v tejto knihe blíži sa čas, keď sa rozplynú chiméry humanizmov a ukáže sa, že antropologická koncepcia ľudského bytia je nezlučiteľná s bytím jazyka. Kniha sa stala kultúrnou udalosťou šesťdesiatych rokov a vyniesla svojho autora na popredné miesto na svetovej intelektuálnej scéne.
Moderná spoločnosť sa zvyčajne honosí humanizáciou trestania a rada poukazuje na to, že svojvôľu monarchického mučenia nahradila princípmi zákonnosti a nápravy. Foucault jej vyzlieka pláštik humanizácie a nachádza pod ním postupné disciplinovanie a kontrolu - pojmy, ktoré patria k základným atribútom moderny.
Autenticky vyrozprávané životné príbehy legendárneho mafiána Tommasa Buscettu. Kniha ponúka strhujúci pohľad do zákulisia talianskeho, ale aj amerického podsvetia. Po tom, ako si Cosa Nostra začala vyrovnávať osobné účty vraždami nevinných, Tomasso Buscetta sa rozhodol pomstiť smrť svojich najbližších a začal spolupracovať s talianskou justíciou.
Jean-Yves Leloup (1950) je dôležitou postavou súčasného medzináboženského dialógu a spirituálneho života, patrí k osobnostiam, ktoré sa usilujú napomáhať praktickým spôsobom v duchovnom rozvoji iným ľuďom. Podľa názoru tohto autora žijeme v excitovanom svete: stres nás má presvedčiť o hodnote aktivity, pričom nie je ničím iným ako brzdou nášho šťastia.
