13 listov, 13 prozaických zastavení vznikalo v rokoch 2002 až 2005. Autorka žila v tomto období starostlivosťou o ťažko chorého manžela. V jej podaní dostáva každý end šancu stať sa happyendom hodným láskyplného humoru, korenistej irónie a hrejivej obraznosti. Veď ako vraví sama Jarka Blažková, alias Džára: „...
Ružena, Klára, Elena, mama. A jedna rodinná oslava, kde je takmer všetko inak. Alebo je všetko práveže tak. A jeden pohreb na konci. Ženské postavy Jany Juráňovej sa nemôžu sťažovať na to, že by zanikali v Žene, ktorú nielen literatúra tak často ťahá za nohy. Ženy sú orodovnice.
Vo svojich prozaických a rozhlasových textoch autorka píše o (bez)význame mužov a literatúry vo svetoch polyfunkčných ženských postáv, akými sú redaktorka, nákupčíčka, cestovateľka v MHD, callgirl, poetka, mama, Medea a ďalšie. Na základe textovej predlohy Dievča na telefón vznikla úspešná rozhlasová hra, ktorú si môžete vypočuť na CD priloženom ku knihe.
Siedma publikácia radu Aspekty prináša výsledky projektu Voľby do NR SR v roku 2006 — rodové aspekty, ktorý v roku 2006 ASPEKT realizoval s finančnou podporou Slovensko–českého ženského fondu.
Ako prezrádza názov knižky, hlavnými hrdinkami sú baby, tri neobyčajné baby s neobyčajnými schopnosťami. „My sme tri, tri sestry ježibabky, svet je na nás veru krátky, abra dabra fuk, nikomu ani muk.
Janka chce vedieť, ako je to s ospevovanou láskou na veky vekov jé, jé, jé. Prečo sme niekedy šťastní, a inokedy nie. Čo sa deje pri bozkávaní. Prečo mamina trošilililinku klame. Aký je osud mŕtveho stromu. Prečo sa ten chlapec s dievčaťom toľko bozkávajú. Čo znamená fis vil bí. A ešte všeličo iné. Ak sa to chceš dozvedieť aj ty, prečítaj si túto knižku.
Pavla Cebocli (1885 Vyšný Kubín — 1971 Svitavy) je autorkou jedinej knihy. Jej matka bola literárne nadaná, no vzhľadom na nedostatok možností sa jej talent nemohol rozvinúť, prejavil sa však v dcére, ktorá zaznamenala svoje detstvo a mladosť na prelome 19. a 20. storočia. Svoj sviežo, až dojemne prosto vyrozprávaný životný príbeh uverejnila na sklonku života.
Kristína Lumiská se narodila jako žena. Žije na Slovensku, má své vzdělání, zaměstnání a přece nemůže zevšednět. násilí je pokaždé hrůzostrašným překvapením. Kolik ho ještě bude? Proč vůbec je? Skončí někdy? Kdy?
