V prvom rade je tu pomník, vztýčený kameň pomazaný olejom, ktorý tam zostane. To je nevyvrátiteľná skutočnosť, ku ktorej sa Jakub bude často vracať. Okrem toho spolu s pomníkom je tu spomienka, ktorá v srdci uchováva to, čo videl a počul. A takáto spomienka je úžasnou vnútornou silou. Táto spomienka predstavuje nový interpretačný horizont.
Téma duchovných cvičení kardinála Martiniho pre kňazov sa zrodila z hlbokej a precítenej skúsenosti každodenného obetovania svojho života v službe pastiera diecézy. Táto skúsenosť je v desiatich zamysleniach konfrontovaná s Božím slovom, predovšetkým v zamysleniach o postavách Mojžiša a Petra.
Každý človek skrýva v sebe orla. Tento orol sa chce narodiť, uzrieť svetlo sveta. Cíti sa povolaný vzniesť sa do výšky, k slnku. Stojíme teda nevyhnutne pred výzvou oslobodiť orla v nás. V našich úvahách nie je orol iba dravý vták. Predstavuje jeden z archetypov. Každý archetyp žije, a preto nie je len fosíliou ľudského nevedomia.
Ukázalo sa, že naše prvé voľby boli hlbokou duchovnou udalosťou, vrcholnou náboženskou skúsenosťou, skúsenosťou premenenia. Vybojovali sme veľkolepé víťazstvo nad nespravodlivosťou, útlakom a zlom.
Breviloquium, krátke slovo, ako by znel doslovný preklad, základný kurz dogmatickej teológie, určený Bonaventúrovým študentom ako učebnica, sa prinajmenšom vyrovná veľkej Sume teologickej Tomáša Akvinského. Na rozdiel od nej sa nezaoberá vysporadúvaním sa s inými mienkami, ale uvádza len pozitívne názory.
„Keby sa ma opýtali, ktorý zo slávnych učiteľov je mojím najobľúbenejším, bez váhania poviem Bonaventúra, pretože jeho náuka je pevná, istá, posvätná, pokojná a nábožná.
Predkladaný Scotov text sa explicitne nevenuje metafyzike - zaoberá sa prirodzenou poznateľnosťou Boha, no predsa sa v ňom nachádzajú miesta, ktoré majú filozofickú relevanciu. Centrálnou pre Scotovo chápanie metafyziky je jeho náuka o jednoznačnosti pojmu "súcna ako súcna", ktoré je zároveň predmetom metafyziky a adekvátnym predmetom ľudského rozumu.
Prečo sa náuka Francisca de Osunu o kontemplácii stala v Španielsku duchovným bestsellerom 16. storočia?
I keď spis O primknutí sa k Bohu (De Adhaerendo Deo) sa vždy pripisoval Albertovi Veľkému, mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že ho nemohol napísať v jeho konečnej podobe. Svedčia o tom aj myšlienky a implicitné odkazy na autorov, ktorí žili po ňom.
Čím je pre náboženskú skúsenosť Boh alebo "sväté", to vo filozofii nazývame nepodmieneným. Tvrdiť, že v náboženstve sa stretávame s nepodmieneným, môžeme preto, lebo obsah tohto pojmu sa vzťahuje zjavne na Boha, respektíve: môže sa vzťahovať iba na Boha a na Boha sa musí vzťahovať.
V najnovšej knihe zakladateľ komunity v Taizé sústreďuje veľké témy svojich úvah, rozprávaní a osobných udalostí, ale aj stretnutí, ktoré ho nejakým spôsobom vnútorne zasiahli.
Na Tel Abib v regióne Nippur znova zostupuje noc. Ako každý večer, aj teraz sa judskí zajatci zhromažďujú okolo ohňa. Celý deň pracovali na kanáloch tejto rozľahlej nížiny zvlažovanej Eufratom. Teraz sú spolu, ďaleko od svojich strážcov, ďaleko od ľudí „s rečou nejasnou... a brblavým jazykom“ (Iz 33, 19). Je to čas úľavy a spolupatričnosti.
Kniha je vzácnym a pozoruhodným dielom - a to tak svojím obsahom, svojím filozofickým posolstvom, ako aj svojou formou. Autor nám s pozoruhodnou presvedčivosťou predkladá plody svojej dlhoročnej služby chorým. Kiež mnoho čitateľov tejto vzácnej knihy nájde v nej silu k nádeji a kľúč na zvládnutie svojich vlastných trápení!
Cantalamessa nám v tejto knihe predkladá komentáre k čítaniam o Pánovom utrpení, prednesené v Bazilike svätého Petra za prítomnosti pápeža počas veľkopiatkovej liturgie v rokoch 1985-1995.
Slovo "Dvanásti" sa v Markovom evajeliu objavuje veľmi často, v pravidelných intervaloch, v siedmich rozličných kontextoch, takmer v každej druhej kapitole. Evanjelista opisuje cestu učeníka, postupne prichádzajúceho k poznaniu Boha, ktorá je akoby lemovaná prítomnosťou Dvanástich.
Láska nie je iba silou, ktorá pôsobí istý čas v čine a v správaní, ale je niečím viac: je skutočnou ľudskou realitou, ktorá je tu a chce vyniknúť. Kde dáva láska človeku jeho skutočnú podobu, tam má človek budúcnosť.
Protest, tak ako ho chápeme dnes, je kritikou, spochybením,odmietnutím globálnej situácie, ktorá sa nám chce vnútiť ako jediná a nemenná.Usiluje sa o zrušnie zaužívaných právnych pomerov či situácií, ktoré sú považované za zlé, aby sa namiesto nich nastolil lepší a pravdivejší poriadok, ktorý by bol vo väčšom súlade s človekom a jeho slobodou.
Na ceste medzi Benátkami a Veronou pozoroval brat Vincent spoločníka, aby mu mohol v potrebnej chvíli povedať slovko, ktoré by ho vytrhlo z vyčerpávajúcich myšlienok. V tomto prípade však mal dôvod na zádumčivosť. Blížili sa totiž k prahu učencov a štúdií. Aj starý žiak Giovanniho di Buccio vedel, aký ťažký oriešok je kázať učeným ľuďom.
