Táto vedecká práca sa svojím tematickým zameraním týka špecifických trestno-procesných prostriedkov, ktoré sa využívajú pri objasňovaní spravidla závažnejších foriem trestnej činnosti, keď bežné dôkazné prostriedky nie sú dostatočné efektívne na zabezpečovanie dôkazov.
Slovensko-latinská baroková literatúra nadväzujúca na predchádzajúce obdobie humanizmu a renesancie je charakteristická svojím osobitým žánrovým ladením, ale aj bohatosťou jazyka prejavujúcou sa vo zvýšenej rétorickosti a s ňou spojeným vyjadrovaním.
Edita Steinová, spolupatrónka Európy, si svojím životom a spismi zaslúži súvislejšiu štúdiu so snahou preniknúť do jej intelektuálnych horizontov, duchovných hĺbok a do posolstva, ktoré má pre dnešnú Európu i svet. Dedičstvo, ktoré zanechala ľudstvu svedectvom svojho života, presahuje rámec prezentovaného diela i jeho možnosti.
Ruská filozofia si zaslúži, aby bola viac docenená, a to pre hĺbku svojich sociálno-etických a metafyzicko-ontologických konceptov, ktoré môžu byť inšpirujúce práve v našich časoch, kedy prežívame krízu rodinných vzťahov, krízu filozofického myslenia a humánnosti.
Knižný rozhovor, ktorý sa Vám dostáva do rúk, mal byť pôvodne omnoho skromnejším. Mal reflektovať profesorovo životné jubileum, ktoré oslávil 23. januára 2016 a reprezentatívne trojzväzkové súborné vydanie profesorových filozofických štúdií.
Obsah monografie Humánno-etické dilemy v ideách Alexandra I. Solženicyna možno rozdeliť na dve časti. V prvej sme sa venovali humánno-etickým dilemám v diele ruského literáta, ktoré prezentujú dve antinómie najčastejšie postulované v autorových dielach: život – smrť, pravda – lož. Pri analýze spomenutých dilem sme narážali na dva vplyvy: na vplyv literárny (F. M.
Benediktínske opátstvo v Hronskom Svätom Beňadiku patrilo už od svojho založenia k najvýznamnejším a najbohatším cirkevným inštitúciám v Uhorskom kráľovstve. Dôležitú úlohu zohrával tento kláštor aj v rámci benediktínskej rehole, a to najmä v 14. storočí, ktoré bolo obdobím jeho najväčšieho rozmachu.
Masarykova filozofia nie je teoretická a akademická, netvorí systém a abstraktnú sústavu; je v prvom rade v tesnom spojení s praktickým životom. Obsahom jeho myslenia sú konkrétne problémy, ktoré prináša doba, aktuálna situácia a prežívané udalosti. Preto ho zamestnávajú tematické okruhy filozofie dejín, sociálnej otázky, náboženstva, krízy moderného človeka.
„Vedecká ideológia je evidentne nepochopením metodologických požiadaviek a pracovných možností vedy,“ píše v knihe Ideológia a racionalita v dejinách vied o živote francúzsky filozof vedy a lekár Georges Canguilhem, žiak Gastona Bachelarda a učiteľ Michela Foucaulta.
Koncept vzťahovej väzby, ktorý pôvodne rozpracovali J. Bowlby a M. Ainsworthová, nie je v oblasti psychologického skúmania novou témou. V súčasnosti sa však otvára priestor pre jeho skúmanie v širšej perspektíve. V publikácii je načrtnutý pohľad z perspektívy logoterapie a trojdimenzionálneho obrazu osoby ako ich prezentujú V. Frankl (2006) a E. Lukasová (2009).
„Dílo prof. ThDr. Heleny Hrehové, PhD., navazuje na první část, která byla již vydána a úspěšně využita pro veřejnost a pro studijní účely na vysokých i středních školách. Nyní druhý díl pokračuje průřezem 19., 20. i 21. století. Jedná se o teologické pojednání, které je bohatě podloženo filozofickým diskurzem.
Prvé kontakty Panónie s východnými provinciami Rímskej ríše siahajú do polovice 1. stor. Na základe dlhoročného bádania sa potvrdilo, že výskyt orientálcov v Panónii – ako aj v celej podunajskej oblasti –, je úzko spojený so zložením a pohybom rímskej armády.
Jadrom tejto práce je pokus o rozpracovanie termínu banálne zlo, ktoré po prvý krát použila Hannah Arendtová v súvislosti s Adolfom Eichmannom. Z interpretácie Arendtovej chápania zla sa pozornosť presúva na skúmanie konformizmu, vstupu kritéria efektivity do ľudského konania a absolutizácie jednej hodnotovej perspektívy.
Antisemitizmus predstavuje špecifický variant ľudskej predpojatosti, ktorého pochopenie môže prispieť k zodpovedaniu širšej otázky predsudkov.
Potreba aj schopnosť politiky predstavujú jedinečné vlastnosti ľudského druhu. Človek je tvor politický, pretože je zároveň schopný myslieť v abstraktných pojmoch, osvojiť si a používať verbálny jazyk. Nasledujúci text sa zaoberá ľudskou podstatou politiky a politického myslenia v širšom kontexte než je v moderných pojednaniach obvyklé.
Toto dielo predstavuje ambiciózny pokus autora o tvorbu takého konceptu kristológie, ktorý je vytváraný prednostne z filozofického hľadiska, a to osobitne z pohľadu jeho konceptu experienciálno-vývojovej, stvoriteľsko-vývojovej a kenotickej filozofie, ktorého základy položil vo viacerých svojich predchádzajúcich prácach.
Napriek tomu, že panegyrická spisba sa zaraďuje medzi funkčné žánre, medzi trnavskými panegyrikmi môžeme nájsť diela nadaných a invenčných autorov z cirkevného i svetského prostredia, ktoré sú výsledkom nielen premysleného systému jezuitského vzdelávania, ale zároveň dôkazom štylistickej a poetickej zručnosti trnavských panegyristov.
Počas obdobia helenizmu sa významné zmeny v politickej, hospodárskej, spoločenskej a sociálnej situácii bezprostredne dotkli aj úžitkového umenia, vrátane hrnčiarskej výroby.
Križujúc Kongens Nytorv v Kodani, tak obľúbené miesto pre Kierkegaardove prechádzky, ma zastavila pani predávajúca ruže a ponúkla mi jednu z nich. Z ničoho nič som stála pred štyrmi rôznymi druhmi ruží a nevedela som, ktorú si vybrať. Nakoniec som si vybrala a pobrala sa ďalej.
Doc. PhDr. Zuzana Lopatková, PhD. Docentka na Katedre histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Vyštudovala históriu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde absolvovala aj doktorandské štúdium v odbore slovenské dejiny.
