Tento Slovensko-anglický slovník medicíny je pendantom prvého zväzku lekárskeho slovníka. Tiež sú v ňom zastúpené základné termíny, s ktorými sa lekárska prax stretáva, t.j. z anatómie, biológie, biochémie, chirurgie, patológie, genetiky, dermatológie, gynekológie, embryológie, stomatológie, ortopédie, farmakológie ap.
Efektívna komunikácia s medicínou, ustavične sa vyvíjajúcou mnohoodborovou vedou, je nevyhnutným predpokladom úspešnej práce každého lekárskeho pracovníka.
Publikácia obsahuje taxonomické spracovanie radov Papaverales a Capparales so 129 mapami a 76 obrázkovými tabuľkami.
Na tieto a podobné otázkyv knižke odpovedá známy slovenský odborník v oblasti lekárskej mykológie a internej medicíny, doc. MUDr. Perer Gavorník, PhD. Táto praktická príručka by nemala chýbať v košíku žiadneho hubára.Zároveň je to užitočné odborné dielo, využiteľné v akútnej medicíne.
Predkladaná publikácia podáva poznatky o rozšírení, početnosti a ochrane vtáctva Slovenska v takom stave, aké nám poskytli mapovatelia, výskumní pracovníci a doterajší stav literatúry.
Poznáme slovenské ľudové rozprávky?
Traktát o rétorických stratégiach, ktorými chce text prekročiť sám seba smerom k referentu, či už je ním "historické dianie", "svet", aby text napĺňal funkciu mimesis, alebo či už je týmto referentom "autor", "subjektivita", aby text napĺňal funkciu expresie - referent bude v rozuzlení odhalený ako fatamorgána rétorických stratégií textu, item o nereflektovaných
Encyclopaedia Beliana je typom veľkej univerzálnej encyklopédie. V predbežne dvanástich zväzkoch obsiahne približne 150 000 abecedne zoradených hesiel. V zrozumiteľnej podobe ide o výklad najvšeobecnejších princípov, zákonov, pojmov, javov, reálií a súvislostí medzi nimi.
Najstaršie údaje o výskyte švábov z územia dnešného Slovenska pochádzajú spred takmer 200 rokov. Do súčasnosti sa nahromadilo množstvo najmä faunistických údajov, ktoré bolo potrebné sumarizovať a kriticky zhodnotiť. Až následne mohlo vzniknúť monografické spracovanie švábov.
Encyclopaedia Beliana ako veľká všeobecná encyklopédia podáva v 12 ilustrovaných zväzkoch podstatné informácie zo všetkých odborov ľudskej činnosti, čím sprostredkúva ucelený systém súčasných poznatkov o prírodných javoch a javoch ľudskej materiálnej a duchovnej kultúry.
Kniha predstavuje fyzický stav súčasnej krajiny, reprezentovaný prírodnými, ako aj človekom modifikovanými a vytvorenými objektmi. Zároveň je veľmi dobrým indikátorom súčasného využitia krajiny.
Ľudovej dekoratívnej tradiícii, ktorá tvorila prirodzenú a samozrejmú súčasť každodenného a sviatočného života ľudových vrstiev, nebola zatiaľ v etnologickom výskume na Slovensku venovaná dostatočná vedecká pozornosť. Ťažisko výpovednej hodnoty práce spočíva v obrazovej prílohe. Výber zo stoviek zhromaždených obrazových dokumentov nebol ľahký.
Druhý zväzok je súčasťou trojzväzkovej edície, ktorej prvý zväzok vyšiel roku 1993. Prvý zväzok zachytáva rozprávky zo stredného Slovenska, druhý zväzok prezentuje súbor rozprávok zo západného Slovenska, tretí je venovaný východnej časti Slovenska.
Tretí zväzok prináša prehľad ucelenej skupiny nelesných vegetačných jednotiek, ktoré sa tradične spájajú pod súborné označenie vegetácia mokradí. Sú to rastlinné spoločenstvá viazané na sladkovodné mokraďové biotopy. Text je doplnený synoptickými tabuľkami zostavenými na podklade viac než 3 700 zápisov. Vyše 130 asociácií je rozčlenených do 8 skupín.
Potvrdenie návratu Trikrát sa Jozef Leikert vrátil k 17. novembru 1939, k jednému z tragických dátumov novodobých českých dejín, ku dňu poslednej rozlúčky s poslucháčom medicíny Janom Opletalom, postreleným 28. októbra v Prahe pri výročí zakázanej Československej republiky.
Rozsiahly slovník sprevádza čitateľa po slovnej zásobe podľa kľúča významovej zhody alebo významovej blízkosti slov. Analyzuje takmer synonymických 13 000 radov a zaznamenáva ďalších 45 000 najdôležitejších odkazov, ktoré orientujú čitateľa v bohatstve slovnej zásoby.
Publikácia predstavuje slovenčinu z predspisovného obdobia od najstarších čias tak, ako sa zachovala v rukopisných i tlačených slovenských jazykových pamiatkach a v starších latinských písomnostiach, až po kodifikáciu spisovnej slovenčiny A. Bernolákom na konci 18. storočia.