New York Times zaradil Vedľajšie postavy medzi päťdesiat najlepších memoárov za uplynulých päťdesiat rokov. Cena National Book Critics Circle Award Memoárová kniha beatnickej generácie odhaľuje skryté ženské postavy, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v napredovaní literárneho hnutia v Amerike päťdesiatych rokov.
V mladosti bola Tara divoká. Odišla z manželstva bez lásky, vstúpila do ašramu, žobrala, aby nahnevala svojich zámožných rodičov, a roky sa naháňala za „umelcom“ bez domova – a to všetko s malým dieťaťom v náručí. Teraz zabúda a upadá a jej dospelá dcéra sa musí starať o ženu, ktorá sa o ňu nikdy nestarala. Spálený cukor je príbeh lásky a príbeh o zrade.
Louise je skúsená horolezkyňa, Ludovic je urastený mladý muž. Opustia svoje parížske zamestnania a vydajú sa na cestu okolo sveta. Zastavia sa na nádhernom ostrove medzi Patagóniou a Hornským mysom. Divoká príroda, zasnežené vrcholky hôr, ľadovcové krátery, jazerá bez vody sa však zmenia na nočnú moru. Zamilovaný muž a žena sú zrazu úplne sami.
Na začiatku bolo ľahké predstaviť si budúcnosť. Boli mladí a ľahkovážni, sebaistí a zamilovaní. Oddelením špekulácií nazývali všetky vzrušujúce neistoty, ktoré ich čakali. Zobrali sa, narodilo sa im dieťa a prežili všetky malé katastrofy rodinného života prebdené noci, otrasy vo vzťahu, smútok z nesplnených snov o umení.
Nevlastní bratia Michel a Bruno majú spoločnú matku, ale inak nič viac. Michel je výskumník, idealista, prísny zástanca determinizmu, ktorý je neschopný milovať, nahrádza život prácou, jedlom z Monoprix a sedatívami. Bruno je voľnomyšlienkar, hoci viac v teoretickej ako v praktickej rovine, a len zúfalo sa snaží dopracovať k sexuálnym pôžitkom.
Kniha radostná i bolestná, tajomná a nezabudnuteľná ako samotné detstvo. Kniha Viem, prečo vtáčik v klietke spieva zachytáva túžby osamelých detí, brutálnosť bigotnosti a zázrak slov, ktoré môžu napraviť svet. „Nikto ťa nebude nútiť rozprávať – asi by to ani nikto nedokázal.
Keby ju niekto požiadal, aby presne určila začiatok ich priateľstva, Elisa by nedokázala odpovedať. Bola to noc, keď sa Beatrice zjavila na pláži, náhle ako padajúca hviezda, so smaragdovozelenými očami, ktoré sa v tme leskli? Alebo to bolo neskôr, keď ukradli džínsy z elegantného butiku a utiekli na mopedoch?
Do siedmich paradoxných príbehov neurologických porúch a kreativity Oliver Sacks vložil nesmiernu empatiu a ľudskosť, vďaka ktorým sú jeho klinické poviedky oceňované na celom svete.
Inteligentné, ale neformálne, smutné a zároveň smiešne... Toto krásne dielo nesklame. Bookpage National Book Award 2018 Spisovateľku a univerzitnú profesorku žijúcu v malom newyorskom byte osloví tretia manželka jej nedávno zosnulého najlepšieho priateľa. Požiada ju, aby si vzala jeho psa Apolóna, pretože sama sa oňho nedokáže postarať.
Zbierka poviedok Niečo malé, čo každú chvíľu vybuchne obsahuje päť príbehov odohrávajúcich sa v najnežnejšom, najnásilnejšom a najúzkostnejšom období nášho života. Rozprávajú ich dievčatá zavreté na klinike pre anorektičky, synovia a dcéry, prežívajúci v troskách manželstva svojich rodičov a nachádzajú útechu vo fantázii.
New York, 1954. Krátke vlasy, šaty s okrúhlym golierom, prvé vrásky okolo očí, dvadsaťosemročná Vivian reagovala na inzerát v New York Herald Tribune. Hľadali opatrovateľku. Ideálne miesto. Rodiny ju vždy zaujímali. Rada vstupovala do ich sveta, stala sa diváčkou ich malých drám a pozorovateľkou hry, pantomímy života. Mladá matka z inzerátu je dokonale upravená.
Ostrá, sarkastická, odmietajúca zmeniť sa, a predsa nekonečne úprimná a empatická Olive Kitteridgeová je späť. A znova sa snaží pochopiť nielen sama seba, ale aj mikrosvet mestečka Crosby na pobreží Maine.
Teraz stojím tvárou v tvár smrti, ale ešte som neskončil so životom. V štvorici esejí, ktoré britský neurológ Oliver Sacks napísal dva roky pred svojou smrťou sa venuje témam starnutia, pominuteľnosti a zázraku, ktorým je ľudský život.
Úžasný príbeh citového vzplanutia medzi mladým mužom a zrelou ženou, ktorá mu ukáže iný pohľad na zmysel života. Kniha, v ktorej kľúčovú úlohu zohráva rozprávačova prvá láska literatúra. Pretože v meste, kde vládne strach, ho môže zachrániť len predstavivosť. Mladý rozprávač Fazil študuje ďaleko od domova.
Vo Francúzsku blízkej budúcnosti akademik François sleduje postupný rozklad svojho života. Sexuálna túžba upadá, nemá blízkych priateľov a vrchol svojej kariéry dosiahol prácou o spisovateľovi z 19. storočia Jorisovi-Karlovi Huysmansovi.
Prischol mi osud, ktorý som zaznamenal vo svojom románe. Som zadržaný rovnako Už nikdy neuvidím svet ako hlavná postava, ktorú som pred rokmi stvárnil. Rovnako ako môj hrdina čakám na rozsudok, ktorý rozhodne o mojej budúcnosti. Netuším, čo príde, a zrejme o tom už bolo rozhodnuté rovnako ako v jeho prípade.
Olivia de Lamberterie je šéfredaktorka časopisu Elle a ako literárna kritička vystupuje v rozhlasových reláciách Télématin na France 2 a v Masque et la plume na France Inter. Titul Zbohom, smútok, ktorý vám ponúkame, je jej prvotinou. Živila som sa slovami druhých, nechala sa nimi unášať a napĺňať ich energiou a emóciami. Až do smrti môjho brata, 14.
Sme posadnutí pohľadom iných, čerpáme z neho sebavedomie, je meradlom všetkých našich úzkostí. Robíme všetko preto, aby sme vyzerali čo najlepšie, aby naše ľúbostné vzťahy vyzerali čo najkrajšie, pričom vieme, že temnota nikdy nie je ďaleko. Stačí, aby jediný človek na svete poznal naše tajomstvá.
Veda, technológia a západná liberálna demokracia dramaticky ovplyvňujú kvalitu nášho života. V porovnaní s predchádzajúcimi generáciami máme nevídaný prístup k informáciám, väčšiu osobnú slobodu, vyššie materiálne pohodlie a viac vlastníctva.
Zadie Smith nie je len autorkou niekoľkých kriticky aj čitateľsky oceňovaných románov, ale genialita jej premýšľania sa prejavuje aj v kratších textoch esejach. Žiadna z tém pre ňu nie je príliš okrajová či mainstreamová.