Dielo Richarda Bartoliniho zobrazuje jednu z najvýznamnejších udalostí, ktoré sa odohrali na začiatku novoveku a ktorej dôsledky siahali ďaleko do budúcnosti v rámci celej strednej Európy. V odbornej literatúre je známa ako Prvý viedenský kongres, pretože 22.
Profesor Richard Marsina patrí do silnej generácie slovenských historikov, ktorá sa významnou mierou pričinila o formovanie slovenskej historiografie a definovala ju po stránke tematického zamerania, pramenných východísk i metodologického prístupu.
V odbornej literatúre i v praxi sa stretávame v súvislosti s diagnostikou i liečbou detskej mozgovej obrny prednostne so zameraním na pohybovú zložku, ktorá je dominantným prvkom tohto ochorenia. Podľa niektorých autorov až 50% týchto detí trpí aj poruchami zrakových funkcií.
Predkladaná kniha je fragmentom práce autora s textami, ktoré spoluurčovali a stále významne ovplyvňujú nielen európske filozofické myslenie, ale skrze neho celú európsku kultúru a následne i kultúru prebývania človeka na našej Zemi. Úsilie o porozumenie textu sprevádza vedomie vďačnosti i pokory, s ktorou kráča pútnik po už vytýčenom smere vyšľapanej cesty.
Kniha Ladislava Tkáčika, pedagóga katedry filozofie, „Príspevok Emmanuela Lévinasa k fenomenológii daru“ zodpovedá nadpisu: Ide o text so skromnou ambíciou byť príspevkom. Nesnaží sa pokryť celé pole problematiky daru či darovania, no snaží sa byť verný fenomenologickému prístupu.
Zborník Studia doctoralia Tyrnaviensia 2013 vznikol ako výstup z 3. doktorandského dňa Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý sa uskutočnil 6. februára 2013.
V súčasnosti sa často hovorí o kríze hodnôt, ktorá sa prejavuje v rôznych oblastiach súkromného a spoločenského života. Súkromný rozmer hodnotovej krízy sa prejavuje v sociálnych skutočnostiach, ktoré sú mimo iných reprezentované i rodinou. Vieme, že rodina dnes zápasí o svoju identitu, resp.
Rímske nápisy ako pozostatok rímskej civilizácie pútali už pred 500 rokmi pozornosť humanistov, ktorí pôsobili na Slovensku a v súčasnosti samozrejme pútajú pozornosť bádateľov, ktorí sa venujú štúdiu dejín v rímskom období.
Aké sú kritériá identity osoby pretrvávajúcej v čase?, Aký je vzťah identity a psychologickej kontinuity osobnosti?, Možno pojem osoby, osobnosti pokladať za prirodzený druh?, Čo tvorí spoločnú platformu skúmania identity osoby vo filozofii, psychiatrii a neurovede?, Aké miesto zohráva sloboda vôle v konaní indivídua?
Sambucus prináša vo svojom deviatom zväzku rad štúdií, recenzií a správ z oblasti vied o antickom staroveku v širšom ponímaní. Uvedená šírka sa na prvý pohľad prejavila v tom, že sú v ňom zastúpené jednak práce orientované na jazykovedu, antické literárne, kultúrne i politické dejiny, jednak práce o tradovaní klasických jazykov a s nimi spojenej kultúry.
Trnavská univerzita v Trnave v priebehu dvoch rokov oslavovala dve významné výročia. V roku 2010 to bolo 375. výročie založenia starobylej Trnavskej univerzity pôsobiacej v Trnave v rokoch 1635 – 1777 a rok 2012 bol rokom pripomenutia si jej dvadsaťročnej novodobej histórie.
Monografia sleduje zložitý politický, spoločenský, ekonomický a kultúrny vývoj na Slovensku v 1. polovici 17. storočia. Najvýznamnejšou zmenou na začiatku storočia bolo zosadenie kráľa Rudolfa a splnenie viacerých požiadaviek protestantskej šľachty, ktorá arcivojvodu Mateja podporovala.
Ovplyvňujú rôzne emocionálne stavy úspešnosť riešenia analogických problémov? Je rozdiel medzi vplyvom pozitívnych a negatívnych emócií na riešenie analogických problémových situácií? V akých oblastiach sa prejaví možný vplyv emócií na analogické usudzovanie?
Kniha je nielen nahliadnutím do poslednej knihy Gastona Bachelarda, ktorá vyšla ešte počas života tohto francúzskeho filozofa, ale je aj rozvíjaním úvah o slabom svetle, ktoré dáva nezvyčajnú hodnotu okolitej tme.
Ako každá ľudská činnosť aj práca manažéra má sociálny charakter a význam. Už dávno sa preukázalo, že pre úspech organizácie je dôležitá nielen odborná, technická kvalita pracovníkov, ale aj ich schopnosť a ochota vstupovať a pozitívne pôsobiť v medziľudskej sfére.
Koncept živého tela prináša nový „pohľad“ na telo už nie cez prizmu tradičného dualizmu, ale cez prizmu našej každodennej skúsenosti, v ktorej sa naše telo zväčša nestáva predmetom vedomých úvah.
Nové číslo katedrového periodika Studia Historica Tyrnaviensia vychádza po roku opäť, obrazne povedané, na svetlo božie s nádejou, aby šírilo svetlo nových poznatkov o našich dejinách. V slovenskom prostredí si udržiava peknú tradíciu každoročnej periodicity. Tentoraz vychádza ako dvojčíslo, v číselnom poradí XIV-XV. Rozdelený je tematicky na dve časti.