Príležitostné žánre zostávali v slovenskej literárnej historiografii doposiaľ na pokraji záujmu a takmer bez reflexie, a to i napriek tomu, že v súvekej kultúre plnili významnú funkciu v kultúrnej komunikácii, ktorá súvisela s aktuálnou dobovou politickou a spoločenskou situáciou. A tiež napriek ich výpovednej hodnote smerom k tzv.
Po prvýkrát sa k čitateľovi dostáva v knižnej podobe spracovaná téma o vzájomných vzťahoch tradičného staviteľstva a slohovej architektúry na Slovensku v ich dejinnom vývoji.
This book describes and analyses many interesting events in the political development of Europe from the Ancient world to the present day and offers opportunities for a comparative approach, which lays emphasis not only on the historical, economic and social context, but also on the spiritual and intellectual heritage of our European culture.
Vo svojej najnovšej monografii sa autorka podrobne zaoberá doteraz nespracovanou témou vznikom prvého ponovembrového systému maďarských strán a paralelným vývojom politickej identity maďarských voličov na Slovensku v rokoch 1989 1990.
Monografia sa zaoberá podstatou a vývojom akademického sveta v západnom civilizačnom okruhu od jeho vzniku v antickom Grécku až na prah súčasnosti (po rok 1945). Autor vysvetľuje ideu akadémie a ideu univerzity z historického, kultúrneho a filozofického hľadiska.
Ladislav Bartolomeides (1754 1825) si svojou literárnou tvorbou spätou so širším spektrom vedeckých disciplín s pedagogikou, etikou, históriou, geografiou, prírodovedou a teológiou získal uznanie v habsburskom štáte už za svojho života.
Kniha Republika Česko-Slovensko je ďalšou publikáciou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v uplynulých rokoch.
Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku So stredovekým benediktínskym mníšstvom sa v súčasnosti spája predovšetkým predstava komunít rehoľníkov, ktoré sa uzatvárali pred vonkajším svetom za múrmi kláštorov a ktorých duchovným spojivom bola Regula sv. Benedikta.
Kniha profesorky Márie Bátorovej sa zaoberá súčasnými tendenciami a možnosťami teórií skúmania so zameraním na špecifickú a pomerne nepreskúmanú oblasť alternatívnej, disidentskej tvorby 20. storočia. Autorka navrhuje interdisciplinárny výskum – od centrálnej hermeneutickej analýzy konkrétneho textu k autorskej kategórii a ku kontextom.
Predkladaná publikácia patrí k zaujímavým publikačným začiatkom spolupracovníkov pôsobiacich na Katedre pedagogických štúdií Pedagogické fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Zákonom č. 375/1919 Sb. z. a n. bola zriadená Československá štátna univerzita v Bratislave, ktorú tvorili štyri fakulty, medzi nimi aj právnická. V pondelok 24. októbra 1921 o 9. hodine sa začalo vyučovanie na tejto fakulte otváracím prejavom rektora Augustína Rátha.
Využívanie rastlín človekom má dlhú históriu. Je úzko späté s vývojom spoločnosti a jej kultúrnymi tradíciami, so zmenami klímy a prírodného prostredia. Odhaľuje ju archeobotanika, odbor ktorý skúma rôzne typy zvyškov rastlín z archeologických lokalít.
Publikácia Kapušansko v zrkadle času ponúka niekoľko pohľadov do tejto minulosti.
Afirmáciu kultúrnej zmeny v prvej polovici 20. storočia autori a autorky hodnotia a interpretujú „zdola“, na základe kritérií a postupov, ktoré určujú skúmané texty. Berú do úvahy najmä progresívny vektor slovenskej kultúrnej tradície a všímajú si množstvo odlišných a často aj protirečivých dobových predstáv o pohybe „vpred“.
Životné minimum, garantovaný minimálny príjem, minimálna mzda a priemerná mzda, to sú hlavné sociálno-ekonomické kategórie diskutované v tejto publikácii, a to vo vzájomných súvislostiach. Centrálnou kategóriou je práve životné minimum, ktoré má v niektorých skúmaných krajinách EÚ formu garantovaného minimálneho príjmu.
Celoživotnou, konzekventne napĺňanou umeleckou ambíciou nemeckého operného režiséra Petra Konwitschného (1945) je boj proti iluzívnemu opernému divadlu, ktoré nazýva mŕtvou operou.
Publikácia, ktorá sa dostáva k čitateľovi, je výsledkom dlhoročnej práce PhDr. Miroslava Londáka, DrSc. Autor sa v nej zaoberá hospodárskym vývojom v období, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny, pričom sa neustále venuje i politickým súvislostiam vývoja spoločného československého štátu.
Ročenka historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Z obsahu: Banskobystrická mestská rada v 16. storočí.