Kniha o začiatkoch Uhorského kráľovstva; sleduje ich zo slovenského pohľadu, hľadá slovenský podiel na vzniku Uhorska, na jeho budovaní a utváraní hraníc. Rozpráva príbehy z čias Nitrianskeho kniežatstva, z ktorého po krvavých bojoch vzišli nitrianski Arpádovci ako noví uhorskí králi.
Kniha predstavuje rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. V rozsiahlej historickej monografii sa autor venuje dejinám pribinovského, veľkomoravského a arpádovského Nitrianska a jeho starým koreňom, ktoré siahajú až do čias starých germánov a prvých Slovanov.
Stopy dávnej minulosti sú literárnou paralelou rovnomenného televízneho cyklu, nadväzujú na staršie knihy Pavla Dvořáka, najmä na cyklus Odkryté dejiny a Zlatú knihu Bratislavy... Rozprávanie o najstarších dejinách Slovenska.
Stopy dávnej minulosti sú literárnou paralelou rovnomenného televízneho cyklu, nadväzujú na staršie knihy Pavla Dvořáka, najmä na cyklus Odkryté dejiny a Zlatú knihu Bratislavy... Rozprávanie o dejinách Slovenska od čias najstaších písomných správ až po príchod prvých Slovanov.
Stopy dávnej minulosti sú literárnou paralelou rovnomenného televízneho cyklu, nadväzujú na staršie knihy Pavla Dvořáka, najmä na cyklus Odkryté dejiny a Zlatú knihu Bratislavy... Kedy vzniká národ?
Ozdobou našich knižníc boli najmä v minulosti pamätihodnosti kódexového písomníctva. V súčasnosti sa nimi môžu honosiť máloktoré. Medzi také patrila bibliotéka magnátskeho rodu Ilešháziovcov v renesančnom kaštieli v Dubnici nad Váhom. Kódex s Dubnickou kronikou je cdielom neznámeho tvorcu. Kronika vznikla v období panovania Ľudovíta I.
Najstaršia uhorská kronika, koncipovaná ako historický román. Rozpráva o príchode starých Maďarov do Karpatskej kotliny a dobytí Veľkej Moravy, začo sa v 19. storočí dostala do kliatby slovenských národovcov, ktorá pretrvala aj nasledujúcich sto rokov. Prvé knižné vydanie v slovenčine (súbežne s latinským originálom). Úvod napísal Pavel Dvořák.
Imrich Karvaš Sám opísal časť svojho života. V roku 1994 vyšla knižne jeho autobiografia Moje pamäti s podtitulom V pazúroch gestapa. Strašné zápisky o utrpení nielen osobnom, ale ešte väčšmi o utrpení spoluväzňov zakončil rozprávaním o udalostiach v roku 1945.
Ilustrovaná kniha rozpráva o bosoráctve a jeho prenasledovaní vo svete i na Slovensku od najstaršej správy, podľa ktorej v Štítniku zaplatili katovi deväť zlatých za upálenie bosorky Maxinky, cez tragické krupinské procesy až po artikul Márie Terézie "o kúzelníctve, čarodejníctve, veštectve a podobných veciach".
Zbierka groteskných poviedok z vojenčiny z doznievajúcich päťdesiatych rokov s epilógom "Prečo som sa nestal spisovateľom?", kde autor vysvetlí, prečo knižka pred tridsiatimi rokmi nemohla vyjsť. Ilustroval Dušan Polakovič.Čítajte tiež príspevok vo fóre vydavateľstva Rak Ako sa mi nakoniec nepodarilo zbúrať ľudovo-demokratickú armádu.
Originálne stredoveké texty životov svätého Štefana, Imricha, Svorada, Benedikta, Ladislava, svätej Alžbety, Margity a ďalších (po prvý raz v slovenčine) v bohato ilustrovanej knihe poskytujú jedinečný obraz myslenia a viery obyvateľov stredovekého Slovenska. Úvod napísal Pavel Dvořák.
Žigmund Luxemburský je rozporuplná osobnosť, nielen ako kráľ, ale aj ako človek. Nemilovaný syn svojho otca, nemilovaný snúbenec, nenávidený manžel, ktorý akoby nemal v sebe veľa dobrého, ale niekedy veľmi prekvapí svojou rozhodnosťou a múdrosťou.
Dramatický, už dvakrát sfilmovaný príbeh baróna Emila Hoenninga O'Carroll, nemeckého dôstojníka, ktorý sa na začiatku 19. storočia usadil na Považí a preskúmal jedinečné, dnes už zničené nálezisko na Púchovskej skale. Pomohol tým vyriešiť záhadu zániku stredodunajských Keltov, ktorá zapísala Púchov do európskej histórie.
Devätnásť príbehov o dejinách praveku a životných osudov objaviteľov vyšlo po prvý raz v roku 1983. Autor už mal za sebou prvé štyri "knihy o archeológii" z edície Odkryté dejiny, piata, Lovci mamutov a tí druhí, sa zrodila z očarenia nad dobrodružstvom, ktoré mu priniesli praveké príbehy.