Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. Flanér je na okraji spoločnosti, zato ju pozorne vníma a pozoruje. Je psom svojej doby. A ako taký veľmi dobre pozná jej vône a pachy. Nič neprodukuje. Nič, čo by sa rátalo.
Ilustrovaná detská kniha o poslednom žijúcom permoníkovi, ktorý zostal po masívnej ťažbe zlata pod Kremnicou úplne sám. Žije v svojej malej izbičke v štôlni, bolia ho uši, túla sa podzemnými chodbami a občas prejde tajne k niekomu do domu a prečíta si dennú tlač. Až vďaka osemročnému Adamovi sa odváži vyjsť po 500 rokoch medzi ľudí.
Hráte sa radi so zvieratkami? Priznajte sa, kto z vás už poťahal mačku za chvost či naháňal sliepočky po dvore? Našej hrdinke sa také veci ohromne pozdávajú, preto ju zvieratká u starej mamy nazvali Krutá Marta. Nádherne ilustrovaná kniha vás zavedie ku starej mame, kde je zvierat plný dvor. Tie si pre ňu prichystajú tiež jedno veľké prekvapenie.
Marocký spisovateľ Mohamed Šukri (1935 2003) sa v druhom diele autobiografickej trilógie nazvanom V čase omylov opäť vracia do Tandžeru, zásadného mesta pre jeho tvorbu. Nočný život, bezuzdné pitky a prostitúcia sú overené Šukriho námety.
Román poľského rodáka Josepha Conrada Srdce temnoty vyšiel po anglicky knižne v roku 1902 a rýchlo sa stal jedným z najzásadnejších literárnych diel 20. storočia.
Biela sa v architektúre všeobecne vníma ako primárna, neutrálna, tichá, prázdna, pasívna, čistá, avšak podľa Marka Wigleyho, ktorý prvý otvoril tému belosti v architektúre v roku 1995, tento zdanlivo nevinný obraz bielych stien vyžaduje detailnejší diskurz kritiky, pretože hlbší pohľad dokazuje, že nie sú pasívne či tiché, ale naopak rozprávajú,
Psík Moko má len jedno oko. Keďže sa mu preto všetci smejú, žije ďaleko od ľudí a zvierat. Jedného dňa si povie, že samota ho už nebaví. Zbalí si mapu, kompas, deku a granule a vydáva sa na dobrodružnú cestu za novým okom. Zablúdi až do lunaparku, kde spozná malého Viliho. Ten mu pomôže hľadať nové očko a spoločne stretávajú rôzne podivné bytosti .
Dva roky, dva mesiace a dva dni strávil americký básnik a mysliteľ Henry David Thoreau na samote v prírode, vo vlastnoručne zhotovenej chatrči pri jazere Walden. K životu bez civilizačných výdobytkov ho priviedla túžba porozumieť svetu, ktorého bol súčasťou, snaha nájsť v ňom svoje pravé miesto a rozlíšiť to, čo je dôležité, od všetkého nepodstatného.
Dnes už kultový román Opýtaj sa prachu, medzičasom sfilmovaný v Hollywoode, sa pri príležitosti 80 rokov od prvého vydania dočkal aj slovenského prekladu. Fante (1909-1983) patrí k najvýraznejším hlasom americkej literatúry 20.storočia, literárnu slávu a uznanie však získal až po smrti. Záujem o jeho dielo sa zrodil najmä v 80.
Novela Veľká budúcnosť sa odohráva v postapokalyptickej strednej Európe roku 2040, v meste budúcnosti zvanom Centropolis, kde sa hlavný hrdina spisovateľ Vlado snaží vyrovnať so spoločnosťou po klimatickej zmene. Spoločnosťou, ktorej vôbec nerozumie, napriek tomu, že práve jeho táto zmena vyšvihla na najvyššie spoločenské rebríčky.
Zbierka Lepšia verzia seba poetky Ivony Pekárkovej (*1988), ktorá v roku 2013 zvíťazila v renomovanej súťaži Básne a získala cenu publika na European Poetical Tournament v Sarajeve, je nemilosrdnou, vtipnou a sofistikovanou analýzou každodennosti autorkine básne sa dotýkajú tém od medziľudských vzťahov cez populárnu kultúru a konzum až po literárnu kritiku.
RUDO je komiksová postava nápadne pripomínajúca spisovateľa a dramaturga Daniela Majlinga.V slovenčine vychádza prvýkrát, a to v kompletnom vydaní. Z 15 komiksových poviedok plnýchirónie i sebairónie, cynizmu, literárnych a spoločenských narážok vyviera najmä kvalitný, miestami až čierny humor.
Titul novely maďarského autora Ferenca Czinkiho odkazuje na stavbu, ktorá nikdy v Bratislave nevznikla. Plány síce existovali, aj ho začali stavať, ale nakoniec sa do nedokončených liniek nasťahoval Čert. Kniha oživuje svet balád.
Opus magnum Borisa Ondreičku vznikalo niekoľko rokov. Spevník je slovenským debutom píšuceho kurátora, výtvarníka a speváka Borisa Ondreičku vychádzajúcim vo vydavateľstve BRAK. Rozmerne retrospektívny Spevník obsahuje 61 Spevov na bezmála 700 stranách kvázi-fenomenologicky zahŕňajúcich reflexie na pravdu, šťastie, chuť, slobodu, lásku, umenie... a poéziu samu.
Maus je desivým, no zároveň umelecky originálnym dielom o tragických udalostiach druhej svetovej vojny a holokaustu. Od svojho vzniku oslovilo milióny čitateľov po celom svete. Namiesto ľudí v ňom vystupujú myši a iné zvieratá s tým súvisí aj samotný názov knihy.
Serhij Žadan (1974) je ukrajinský básnik, prozaik, performer, esejista, organizátor literárnych festivalov a rockových koncertov a akcií občianskej neposlušnosti. Je autorom niekoľkých románov, zbierok básní a poviedok. Žije a pracuje v Charkove.
Hassan Blásim sa narodil v roku 1973 v Iraku, kde študoval na Akadémii filmových umení. Potom ako bol niekoľkokrát uväznený, mu v roku 1998 jeho profesori poradili, aby odišiel z Bagdadu. Jeho politicky angažované a voči režimu kritické filmy vyvolali pozornosť irackých tajných služieb.
Je čistotná, rada číta a občas si ide zacvičiť alebo zaplávať. Má prácu, ktorá jej príde neužitočná a zbytočná. Občas jej život pripadá tak trochu prázdny, bez zmyslu a budúcnosti, inokedy si užíva rozkoš z ničoty a ničnerobenia. Jej príbehy, ktoré nápadne pripomínajú tie naše, kreslí Iveta Merglová.
Príbeh rozpadajúceho sa vzťahu dopĺňajú fragmenty úvah, básní a poviedok, ktoré autor umne zasadil do príbehu. Nevytvárame príbehy, iba sa snažíme prezentovať svoj vlastný pokrivený obraz, ktorému sme počas rozprávania sami uverili. Užasné na tom je najmä to, že z toho nie je žiadne východisko. Na úprimnosti je totiž niečo znepokojivo neúprimné.
Prvé číslo časopisu The Paris Review vyšlo v roku 1953 a okrem editoriálu Williama Styrona, poviedok, básni a literárnej kritiky sa v ňom objavil prvý z rozsiahlych rozhovorov, ktorými sa časopis veľmi rýchlo preslávil po celom svete.