Rozprávačka tohto surovo úprimného príbehu je štyridsaťsedemročná Leda, profesorka angličtiny na univerzite vo Florencii. Keď jej dcéry odídu za svojím otcom do Kanady, očakáva, že sa bude cítiť osamelá a opustená. Na svoje vlastné prekvapenie však cíti len úľavu, akoby sa oslobodila od veľkej ťažoby.
Ako vníma informácie z očí mozog? A čo sa stane, keď sa toto spojenie preruší?
Desivý príbeh o dedičstve studenej vojny. Jeržan vyrastá v odľahlej časti sovietskeho Kazachstanu, kde sa testujú jadrové zbrane. Zamiluje sa do susedovej dcéry a v jeden večer, aby na ňu spravil dojem, skočí do zakázaného jazera. Rádioaktívna voda Jeržana zmení. Nikdy z neho nevyrastie muž, zatiaľ čo z dievčaťa, ktoré miluje, sa stane krásna žena.
Nevlastní bratia Michel a Bruno majú spoločnú matku, ale inak nič viac. Michel je výskumník, idealista, prísny zástanca determinizmu, ktorý je neschopný milovať, nahrádza život prácou, jedlom z Monoprix a sedatívami. Bruno je voľnomyšlienkar, hoci viac v teoretickej ako v praktickej rovine, a len zúfalo sa snaží dopracovať k sexuálnym pôžitkom.
Meghan Daum osobitým štýlom napísala desať silných textov, v ktorých sa konfrontuje s prežívaním smrti svojej matky, rozhodnutím nemať deti a každodennými otázkami, ktoré sú dnes zvyčajne zaobalené do zbytočnej sentimentálnosti. Podľa skratkovitej psychológie dnešných čias by sme sa z akéhokoľvek nešťastia či osobnej krízy mali vynoriť ako lepší ľudia.
V knihe Sebectvo tých druhých esejistka Kristin Dombek prináša príbeh o tom, ako sa zo zriedkavej klinickej diagnózy stal veľký kultúrny fenomén, úložný priestor pre náš strach a úzkosti z lásky, priateľstva a vzťahov. Autorka sa odosobňuje od hystérie a kreslí jasnú hranicu medzi patológiou a obyčajným sebectvom.
Pierre a Rachel prežijú koncom päťdesiatych rokov krátky a intenzívny románik v Châteauroux. Charizmatický Pierre pochádza z meštiackej parížskej rodiny a Rachel, ktorá pracuje na sociálnom úrade, je ním fascinovaná. Hoci si ju odmieta vziať, narodí sa im dcéra Christine, ktorú matka vychováva sama.
V tretej časti Neapolskej ságy sa z dievčat Eleny a Lily stávajú ženy. Lila, ktorá sa v šestnástich vydala, má malého syna, opustila manžela a výhody, ktoré jej prinášalo manželstvo, a pracuje ako robotníčka vo fabrike. Elena odišla zo štvrte, skončila vysokú školu a vydala úspešný román. Otvorili sa jej dvere do sveta vzdelaných ľudí.
„Samozrejme, že sa nájdu originálne mysle, ľudia, ktorí si stoja za svojím, ktorí sa nestanú obeťou potreby hovoriť alebo robiť to, čo všetci ostatní. Ale je ich málo. Veľmi málo.“ Kniha s názvom Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť sú zbierkou prednášok Doris Lessingovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru.
Oliver Sacks vo svojej najznámejšej knihe rozpráva dvadsaťštyri príbehov ľudí so zvláštnymi neurologickými poruchami – je tu muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, ľudia, ktorým sa v hlave spustila hudba z ich detstva, ktorí prestali rozoznávať tváre svojich blízkych či časti vlastného tela.
Keď sa Myriam, matka dvoch detí, rozhodne napriek nevôli svojho manžela, vrátiť do práce v advokátskej kancelárii, začnú manželia hľadať pestúnku. Po prísnom výbere zamestnajú Louise, ktorá si veľmi rýchlo získa náklonnosť detí a stane sa z nej neodmysliteľná súčasť domácnosti. Postupne sa pasca vzájomnej závislosti zaklapne, až kým neskončí drámou.
„Nič podobné tu ešte nikdy nevyšlo,“ napísal britský Guardian o Neaposlskej ságe. Na pozadí Neapola, ktorý je tak zvodný, ako aj nebezpečný a radikálne sa meniaceho sveta, rozpráva Elena Ferrante s bezprecedentnou úprimnosťou a genialitou príbeh celoživotného priateľstva dvoch žien.
Dvaja malí chlapci v londýnskom byte čelia neznesiteľnému smútku z náhlej straty matky. Ich otec, ktorý sa venuje poézii Teda Hughesa, si predstavuje budúcnosť naplnenú láskavými návštevami a prázdnotou. V tejto temnej noci ich navštívi Vrana – zákerný, smutný tvor, ktorý lieči a dozerá na deti.
V edícii PANDORA vychádza prvý esejistický titul. ???Za koho sa vydať a kedy? Tieto dve otázky definujú život každej ženy, riadia ho, až kým nie sú zodpovedané." Patria však do 21. storočia?
Bilqiss, protagonistka tohto románu je „neposlušná“ žena v krajine, kde sa vyplatí byť akoukoľvek len nie nepredvídateľnou a nestálou. Súdili ju, odsúdili a ukameňujú ju. Kto hodí kameňom ako prvý? Pomôže jej sudca s utajenými túžbami alebo americká reportérka s peknými úmyslami?
Teraz stojím tvárou v tvár smrti, ale ešte som neskončil so životom. V štvorici esejí, ktoré britský neurológ Oliver Sacks napísal dva roky pred svojou smrťou sa venuje témam starnutia, pominuteľnosti a zázraku, ktorým je ľudský život.
„Pretože ten, kto má prísť, príde. Inak by láska bola len narýchlo vypitým pohárom vody.“ V malej dedinke pri Bielom mori, na severe Sovietskeho zväzu, Vera aj po tridsiatich rokoch ešte stále čaká na muža, ktorého miluje a ktorý v roku 1945 odišiel na front.
Roberto Bolano napísal zvláštny román noir, v ktorom sa miešajú umenie, dejiny a teror. V ateliéri poézie, ktorý navštevuje rozprávač románu v provinčnom meste v Čile, sa objaví zvodný a záhadne odťažitý mladý muž.
Na začiatku bolo ľahké predstaviť si budúcnosť. Boli mladí a ľahkovážni, sebaistí a zamilovaní. Oddelením špekulácií nazývali všetky vzrušujúce neistoty, ktoré ich čakali.Zobrali sa, narodilo sa im dieťa a prežili všetky malé katastrofy rodinného života – prebdené noci, otrasy vo vzťahu, smútok z nesplnených snov o umení.
Zima v monarchistickej Viedni v roku 1902 je neobyčajne krutá. No nekonvenčného detektíva Rheinhardta nevydesí tak mrazivé počasie, ako nezvyčajne brutálne vraždy, ktorých sa zrejme dopustil sériový vraho. Čo má s nimi spoločné Mozartova Čarovná flauta? A tajné konšpiračné spolky?