Pod názvom Ako zjesť žabu sa ukrýva upravený výber z glos a úvah Inge Hrubaničovej o súčasnom jazyku a súčasnej reči, ktoré boli publikované v denníku Sme v rokoch 2010 – 2013.
Autor prezentuje precíznu analýzu Buberovho a Kierkegaardovho prínosu k riešeniu otázky človeka, jeho vzťahu k Bohu a k iným ľuďom. Sprostredkúva správu o duchovnej situácii Európy v prvej polovici minulého storočia ako aj úvod do filozofických koncepcií, ktoré chápu dialóg ako kľúč k pochopeniu človeka, jeho prirodzenosti a podstaty.
Najnovší románový opus Jacka Dehnela prináša vzrušujúce rozprávanie o živote v tieni génia. Autor hovorí o zničujúcom tlaku, aký na syna vyvíja mocný a despotický otec – maliar Francisco Goya, na začiatku devätnásteho storočia na vrchole slávy a na prahu staroby.
V knihe Europeanizmus predkladá autor filozofický projekt hodnotového založenia Európy, ktorý sa opiera o relevantné historické, politické a sociálnovedné analýzy. Čitateľovi tak umožňuje preniknúť hlbšie do problematiky hodnotového dedičstva Európy a aktuálneho diskurzu o jej minulosti i budúcnosti.
Trojjazyčná publikácia DILEMMA, ktorá vyšla vo vydavateľstve Kalligram koncom minulého roku, zachytáva rovnomennú putovnú výstavu (Budapešť, Košice, Brno) jednej z najvýznamnejších predstaviteliek súčasného výtvarného umenia v regióne strednej a východnej Európy, Ilony Németh. Publikácia Dilemma približuje transnacionálny charakter umeleckej tvorby tejto autorky.
Aký strašný bolívijský vírus vyvolal epidémiu v ruskej dedine? Kde sa vzali v snehu uprostred polí a lesov priezračné pyramídy? Kto sú vitaminátori prežívajúci svoje zvláštne životy v domoch zo živorodej plsti?
Najnovší Esterházyho román, ktorý vyšiel v Maďarsku len v júni tohto roku, možno jednoducho označiť ako autorov náhľad na možnosti historického románu, ktorého dej je zasadený do 17. storočia, teda do čias tureckej nadvlády v Uhorsku.
Záhadný ostrov. Opustený detský domov. Podivuhodná zbierka neobyčajných fotografií. To všetko na vás čaká v Domove pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej, nezabudnuteľnom románe, v ktorom sa úžasné fotografie a fantastický príbeh snúbia v napínavom čitateľskom zážitku.
Povedať o protagonistoch románu v poviedkach Naivné modlitby, že sú hrdinami, by bolo nespravodlivé. Voči hrdinom predovšetkým. Napriek tomu v nich heroizmus je dobre schovaný. Pre pozorného čitateľa môže byť zážitkom hľadať ho.
Čo je to písať? To nie sú len záblesky geniality, to dokonca najmenej!
„Pravda je, že spisovateľ sa dokáže úplne a bezvýhradne vyjadriť iba v rodnom jazyku. Do emigrácie si ho berie ako dajakú tajnú zmluvu, ktorá je zmyslom jeho života, a preto ju musí do cudziny prepašovať v podšívke kabáta. Tam si ju za každú cenu a všetkými možnými spôsobmi chráni, lebo inak nedokáže písať, iba koktať.
Dielo francúzskeho historika mapuje pohnuté osudy troch významných dynastií, ktoré po dlhé obdobie ovládali značnú časť sveta.
Príbeh o nenaplnenej láske a vyrovnávaní sa s minulosťou nazvaný Láska na diaľku akcentuje potrebu čistých medziľudských vzťahov, návrat k tradičným hodnotám a potrebu široko chápanej ľudskosti.
Výber z prác Waltera Benjamina (1892 – 1940) prináša pohľad na neskoré obdobie tvorby tohto nemeckého filozofa a literárneho kritika a teoretika, vyznačujúce sa autorovým sústredeným záujmom o filozofiu marxizmu, resp.
Antológia Slovenskej moderny prináša výber z básnickej, prozaickej, dramatickej a kritickej tvorby autorov, ktorých na začiatku 20. storočia oslovila modernistická citovosť, náladovosť a dobové filozofické a intelektuálne smerovania.
Prozaický opus Ladislava Balleka sa už dávno zaradil medzi klasické diela novšej slovenskej literatúry, najmä, keď sa po experimentujúcom období v sedemdesiatych rokoch priklonil celkom evidentne k realistickej poetike, ktorú inovoval najmä uplatnením fantazijnosti a imaginatívnosti, ako aj odklonom od tematizovania súčasnosti k tematizovaniu nedávnej minulosti.
Peter Sloterdijk je jedným z najznámejších a zároveň najkontroverznejších nemeckých filozofov súčasnosti. Túto charakteristiku potvrdzuje už jeho prvé veľké dielo Die Kritik der zynischen Vernunft (Kritika cynického rozumu, 1983, v ktorom sa originálnym spôsobom vyrovnáva s dedičstvom skeptického racionalizmu Frankfurtskej školy.
Kniha približuje situáciu v staršej slovenskej literatúre v rozmedzí 11. až 18. storočia z hľadiska vývoja relevantných žánrov ako legenda, traktát, román a kázeň. Objektom literárnohistorického výkladu sú tiež doposiaľ menej reflektované nábožensko-vzdelávacie žánre či žáner regionálnej historie litterarie.
