Kompendium súdnolekárskej toxikológie

Súdne lekárstvo a toxikológia – náuka o chemických či biologických substanciách (jedoch), ktoré spôsobujú závažné poškodenie až usmrtenie živého organizmu, sú svojou podstatou vzájomne prepojené nevyvrátiteľnou logikou – historickou i súčasnou. Veď história používania toxických látok a jedov, smerujúca k odňatiu života, k usmrteniu zvieraťa či človeka, siaha do dávno minulých čias. V staroveku sa človek zaoberal jedovatými látkami, zvyčajne takými, ktoré mu ponúkala sama príroda (šípové jedy). Súčasne však v temnej stránke svojej človečenskej podstaty čoskoro prišiel na to, že toxickú látku možno rovnako úspešne ako pri love použiť aj proti svojim nepriateľom. A tak zmienky o jedoch a o ich pôsobení na ľudský organizmus možno nájsť už v písomných zdrojoch starovekého Egypta či Indie (okolo r. 1600 – 1000 pr. Kr.). V tých časoch neboli už celkom neznáme zlúčeniny ópia, arzénu, antimónu či akonitínu. Veď práve akonitín ako základná toxická látka extraktu rastliny bolehlav (Conium maculatum) pripravil o život starovekého filozofa Sokrata (zomrel v roku 399 pr. Kr.). Zneužívanie jedov v starovekom Ríme podnietilo Lucia Cornelia Sullu vydať známy spis Lex Cornelia (82 pr. Kr.), tento zákon významne vymedzil nezodpovedné šírenie sa toxických látok medzi rímskymi občanmi. Zákon zrejme nepomohol a staroveký Rím zostal semeniskom travičov s fľaštičkou jedu v ruke.
Táto učebnica vznikla vzájomnou spoluprácou Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK a UNM v Martine a Ústavu soudního lékařství LF MU v Brne. Autori, vedomí si pretrvávajúceho nedostatku súdnolekárskych a toxikologických informácií pre študentov medicíny, zhromaždili základné informácie o toxických látkach, ktoré viac či menej významne poškodzujú funkčnú a morfologickú integritu organizmu človeka. Forenzná toxikológia je v súčasnosti už vedou doširoka rozvetvenou množstvom informácií a otvorenou poznávaniu nových, stále pribúdajúcich toxických látok, či možnostiam využitia čoraz modernejších laboratórnych technológií na ich detekciu. Táto príručka – kompendium v pravom slova zmysle – má však celkom iný, predovšetkým didaktický cieľ. Neobsahuje nijaké laboratórne analytické postupy pre detekciu toxických látok, je zameraná a priori na patofyziologické príčiny a mechanizmy vzniku poškodení organizmu pri jednotlivých otravách, no predovšetkým na opísanie morfologických zmien orgánov či tkanív ľudského tela, ktoré vzniknú následkom pôsobenia tej-ktorej toxickej substancie. Súdne lekárstvo, rovnako ako aj patologická anatómia, je morfologicko-deskriptívnou disciplínou lekárskych vied. Táto skutočnosť bola pre autorský kolektív trvalým mementom pri koncipovaní diela.
Kompendium súdnolekárskej toxikológie je teda na svete. Autori veria, že toto malé dielko svojím obsahom poskytne dostatok informácií nielen študentom medicíny, ale aj mladým lekárom, ktorí si zvolili ako svoju profesionálnu kariéru neľahký medicínsko-vedný odbor – súdne lekárstvo. Práve im autorský kolektív s úctou predkladá toto dielo.