Vyrástla som v okolí, ktoré tvrdilo, že neexistuje nič iba život, ktorý žijeme tu a teraz. Keď som mala približne päť rokov a začala som postupne vnímať veľkosť straty svojho otca, bola pre mňa predstava, že sa ma nikdy ani náznakom nedotkne, nehovoriac o tom, že nikdy nebudem môcť spoznať jeho intelekt, neobyčajne frustrujúca a smutná.