Bazilika svätého Mikuláša v Trnave

Pri príchode do Trnavy sa nám naskytne neopakovateľný pohľad na dve jedinečne tvarované veže farského Kostola sv. Mikuláša, ktorý je staršími Trnavčanmi nazývaný aj „hrubý“ kostol či dóm. Od roku 2008 mu bol udelený nový titul – Bazilika minor.

Kniha, ktorá sa Vám dostáva do rúk, chce prispieť k lepšiemu spoznaniu histórie i umeleckých pamiatok a pohľadu na tento gotický chrám, v ktorom sú pochovaní významní cirkevní predstavitelia a ktorý ešte čaká na podrobnejší prieskum a jeho spracovanie.

Napriek skutočnosti, že Bazilika bola centrom náboženského života mesta takmer tri storočia a zastávala aj úlohu metropolitného chrámu, nebola jej dosiaľ venovaná náležitá pozornosť.

Nachádzame viaceré roztrúsené články vychádzajúce v rôznych zborníkoch, ale nijakú obsiahlejšiu prácu, ktorá by sam komplexnejšie a detailnejšie venovala Bazilike sv. Mikuláša. S úprimnou radosťou vítam práve vychádzajúce dielo s textami Dr.h.c.Hadriána Radvániho doplnené fotografiami Mgr.Mária

Dobšoviča – Bazilika sv.Mikuláša v Trnave. Autor vychádzal z bohatého archívneho materiálu, ktorý sa nachádza v priestoroch Farského úradu, z Archívu Trnavskej kapituly, Archívu mesta Trnava, Archívu Ostrihomskej kapituly a mnohých iných dostupných zdrojov.

Zámerom je priblížiť čitateľovi predovšetkým interiér baziliky s cieľom predstaviť postupný vývoj stavby a jej premeny počas jednotlivých storočí a predstaviť postavenie a úlohu kostola v jeho historickom období. Bazilika sv.Mikuláša v určitom dejinnom období slúžila i ako katedrálny chrám ostrihomských arcibiskupov, z ktorých mnohí sú v ňom aj pochovaní.

Dejiny Trnavy neboli k mnohým historickým klenotom žičlivé a veľa z nich Trnava v prvej polovici 19. storočia stratila. Rozobral sa napríklad Kostol sv. Michala archanjela, neskôr sa narušili mestské hradby, zhorel starobylý Kostol sv. Fabiána a Šebastiána a za minulého režimu odstránili z hlavného námestia súsošie Najsvätejšej Trojice, ktoré, chvalabohu, dnes už opäť stojí na svojom pôvodnom mieste. Kostol Nanebovzatia Panny Márie s kláštornou budovou klarisiek však prevzali štátne inštitúcie a dnes je v ňom zriadené múzeum.

Mnohé kríže, Božie muky, budovy neexistujú, iné sa rozpadávajú a nedostáva sa im primeraných opráv a zvlášť z tohto dôvodu si vážme klenot, ktorý nám uchovali predošlé generácie a nedovoľme, aby zub času zničil to, čo je naším dedičstvom.

S takýmto pohľadom sa pozerajme na Baziliku sv.Mikuláša, v ktorej sme bolimožno pokrstení, prijali sme prvé sväté prijímanie, sviatosť birmovania, manželstva alebo sem prichádzame pred milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. Veď práve tu čerpáme silu viery, spoznávame Božie pravdy a vzdávame chválu Najvyššiemu za prácu i vieru našich predkov.

Na Jeho oslavu nech slúži aj táto kniha.

ThLic. Marcel Kubinec

farár, rektor Baziliky sv. Mikuláša