Láska bez odpočinku

Sv. Hanibal Mária Di Francia (1851 - 1927) založil Rehoľu rogacionistov Srdca Ježišovho. Už viac ako 100 rokov existuje jej mužská a ženská vetva: bratia rogacionisti a dcéry Božej horlivosti. Všetko sa začalo v chudobnej štvrti Avignon v talianskom mestečku Messina na Sicílii, kde otec Hanibal prežil celý život - medzi sirotami, chudobnými a opustenými ľuďmi, pre ktorých sa obetoval a ktorým vštepoval do sŕdc Ježišovu modlitbu za povolania. „Chudobných budete mať stále pri sebe,“ hovorieval. Otec Hanibal bol človekom a kňazom neustálej lásky bez odpočinku. Láska vždy v pohotovosti, okamžitá. Ale aj vytrvalá, usilovná, trpezlivá.

Potrebu modlitby za povolania pocítil už v mladom veku počas adorácie pred Oltárnou sviatosťou. Neskôr objavil v evanjeliu Ježišove slová: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu“ (Mt 9, 37-38; Lk 10, 2). Tento evanjeliový príkaz nazval Rogate - Proste.

Ešte stále dve tretiny ľudstva nepoznajú Krista. Vinica sa ešte rozšírila. Svet sa už viackrát pokúsil o vpád do tejto vinice, aby vyplienil vinič a vysušil pôdu. Viackrát sa pokúšal zatieniť Boha svojimi umelými slnkami. Ale výsledkom boli iba tiene. Už od toho obdobia sa stali drámou, ktorá poznačila celé storočie. Táto dráma mala meno „vytrácajúci sa zmysel pre Boha“.

Pestrý príbeh života sv. Hanibala prináša táto životopisná kniha, ktorá vás zároveň privedie k uvažovaniu o Božích dielach v Cirkvi i v súkromnom živote, ktoré Boh chráni svojou rukou, keď mu dôverujeme.

Úryvok
"Som kňaz, som katolík, apoštolský, rímsky, som verný svojim farbám, som hrdý na zásady svojho náboženstva, ktoré mi pomáhali a budú mi pomáhať v neúprosnom boji o záchranu mnohých nešťastných stvorení, ktoré napriek všetkým námietkam a výmyslom mojich protivníkov by teraz boli buď vo väzení, alebo vo verejných domoch. Som si vedomý, že môj výchovný systém smeruje k výchove slušnej, pracovitej a civilizovanej mládeže."

Otec Hanibal sa dokonca snažil rozdávať. Hovorieval, že neexistuje zaručenejšia cesta, ako si zabezpečiť každodennú obživu. Okolo jeho diel pod jeho ochrannými krídlami krúžili stovky sirôt a zároveň rástla aj rodina žobrákov, starcov a mrzákov. Každý deň sa tam nasýtilo šesťsto ľudí. Jedálniček bol zakaždým rovaký : chlieb, obed a malá peňažná almužna.