Duše v očistci trpia nevýslovnými mukami. Trápia ich nielen hriechy spáchané počas pozemského života, ale aj poznanie, ako veľmi Boha zarmucovali, a nevedomosť, kedy sa ich súženie skončí. No ich najväčšou bolesťou je, že ako nevesty nemôžu hľadieť na svätú tvár nebeského Ženícha.
Po smrti blízkeho človeka sa až pričasto utešujeme slovami: Už mu je dobre!
