"Začínal som ako literárny historik, ale od začiatku šesťdesiatych rokov ma strhlo písanie o súčasnej literatúre, najmä o poézii.
"Vôbec neľutujem, že som sa venoval našej barokovej kultúre a literatúre, ako aj tým javom a zjavom, ktoré tvoria prechod od baroka k osvietenstvu (klasicizmu). Venujem sa však aj súčasnej literatúre. Za ťažisko svojej práce pokladám dejiny a súčasnosť našej národnej kultúry a literatúry. Povedzme teda, že sa dnes cítim historikom i kritikom v jednej osobe.
Od mladosti som pociťoval lásku k poézii a filozofii. Tento môj vzťah bol bytostný, ustavične som ho kultivoval, ale nikdy som nepocítil potrebu po profesionalizácii, po zdokonaľovaní áno. Za všetkým, čo som písal som stál celou svojou bytosťou. Hodnota toho, čo som vyslovil, by sa nedala zmerať kritériami racionálne evidencie.
"Pre mňa od začiatku, keď som sa začal venovať literatúre, bola kritika jej integrálnou súčasťou, bola tiež tvorbou. Kým jedni chápali kritiku ako službu literárnemu textu, iní (medzi nimi najvýraznejšie ja) zdôrazňovali postulatívny charakter literárnej kritiky.