Stačí pohľad a vie, kedy a ako zomriete
Autor: M.J. Arlidge
Vydavateľstvo: IKAR 2020
EAN: 9788055173047
Adama Brandta už nič neprekvapí. Ako forenzný psychológ videl a počul všetko, aspoň je o tom presvedčený. Potom stretne Kassie. Tínedžerka s pochybnou povesťou tvrdí, že má znepokojivý talent. Stačí sa jej pozrieť človeku do očí a vie, kedy a ako zomrie. Adam dievčaťu neverí, veď ako by aj mohol. Jedno mu však vŕta v hlave hneď od začiatku.
čítať viacWright Craig
HARPER COLLINS PUBLISHERS 2021 16,88 €Adama Brandta už nič neprekvapí. Ako forenzný psychológ videl a počul všetko, aspoň je o tom presvedčený. Potom stretne Kassie. Tínedžerka s pochybnou povesťou tvrdí, že má znepokojivý talent. Stačí sa jej pozrieť človeku do očí a vie, kedy a ako zomrie. Adam dievčaťu neverí, veď ako by aj mohol. Jedno mu však vŕta v hlave hneď od začiatku. V praxi sa stretol s množstvo psychicky narušených osôb, ibaže toto vyľakané stvorenie nevykazuje známky akútnej duševnej choroby. V meste onedlho začne útočiť sériový vrah a vysvitne, že Kassie pozná detaily. Skúsenému psychológovi intuícia našepkáva, aby si dával na dievča pozor, no aj tak mu uverí. Vôbec si pritom neuvedomuje, aké nebezpečenstvo z takej dôvery pramení.
Z anglického originálu A Gift for Dying (Penguin Books Ltd, London, London 2019) preložil Martin Štulrajter.
Ukážka z textu
Adam mlčal, napadlo mu, že zle počul. Nezdalo sa však, že by to Kassie chcela bližšie rozviesť.
„Prepáč, hovoríš, že dokážeš...?“
„Pozriem sa na niekoho,“ pokračovala Kassie rýchlo, „a vidím, ako sa skončí jeho život. Kedy sa skončí.“
Adam na ňu chvíľu uprene hľadel a napokon sa spýtal: „A to sa stalo aj s Jacobom Jonesom?“
Kassie prikývla a s pohľadom upretým na dlážku pokračovala: „Pozrela som mu do očí a uvidela som smrť.“
„Opíš mi to,“ vyzval ju Adam pokojne.
„Bol to rýchly prúd obrazov a pocitov. Najprv strašný chlad, potom hrozitánska bolesť.“
Ruka jej zablúdila k hrdlu, no zrejme si to neuvedomila.
„A potom ten strašný, dusivý strach, akoby vedel, že zomrie. A nakoniec nič.“
Kassie sa zachvela a objala sa. Akoby trpela ona sama, taký účinok mala na ňu vlastná výpoveď.
„A preto si šla za ním?“
„Áno.“
Napriek rozrušeniu z nej to slovo vyšlo ako vďačný vzdych, akoby sa jej uľavilo, že konečne niekto pochopil.