Pavol Haspra vykonal v dramatickom umení velikánsku cestu, vyoral v ňom hlbokú brázdu. Jeho inscenáciám tlieskali zástupy. Tisíce divákov aplaudovalo jeho prácam, no iba málokedy oslavovali jeho. Lebo taký je už údel režiséra: „rozpustiť sa“ v hercovi a v javiskovom diele. Neupozorňoval na svoje, ale na cudzie kvality. Zverejňoval ich dával na známosť.