Záverečný diel rozprávania o Odyseovi, najľudskejšom hrdinovi starých gréckych mýtov. Prešlo desať dlhých rokov vojny a krviprelievania, nepokojnej lásky a neuhasiteľnej nenávisti, kým boli Trójania porazení. Teraz sa Odyseus so svojimi druhmi musí vydať na spiatočnú cestu na rodnú na Itaku.
Valerio Massimo Manfredi, skvelý rozprávač a archeológ, sa ako spisovateľ medzinárodne preslávil historickou trilógiou o Alexandrovi Veľkom. V knihe Odyseus – Prísaha opisuje najľudskejšieho hrdinu starých gréckych bájí – Odysea. Narodil sa na skalnatej Itake a v dospelosti ho osud zavial takmer až na kraj vtedajšieho známeho sveta.
Macedónska armáda smeruje do srdca Ázie, dorazí do Babylonu a dobyje Persepolis. Tak sa uzavrie kapitola dejín starej ríše a začne sa nová. Alexander túži stvoriť svet, ktorý by sa nedelil na Grékov a barbarov, jednu vlasť jedného ľudu. Len málokto mu rozumie, niektorí sa búria, iní spriadajú sprisahania. Pomôcť mu môže iba láska.
Lyssipos ho zobrazil krásneho, s jemnými črtami tváre a hustými kučerami. Jeho ríša siahala od Dunaja až k Indu. Mladý Macedónčan, ktorý si v štvrtom storočí pred Kristom zmyslel, že dobyje svet, zomrel vo veku tridsiatich troch rokov.
Podkladom k románu Stratená armáda bola Xenofontova Anabáza, dokumentujúca putovanie desaťtisícového gréckeho žoldnierskeho vojska, ktoré sa postavilo perzskému veľkokráľovi Xerxesovi I. v štvrtom storočí pred naším letopočtom.
Píše sa rok 260 po Kristovi, Anatólia. Edessu obliehajú Peržania. Rímsky cisár Valerianus osobne velí výprave jazdy za hradby mesta, aby vyjednával o mieri. Ukáže sa však, že jednanie bolo pascou a cisár sa spolu s veliteľom osobnej stráže Orlom, prefektom pretoriánov a ďalšími desiatimi oddanými vojakmi dostane do zajatia.