Mešita Matky Božej v Paríži. Rok 2048

Román Mešita Matky Božej v Paríži. Rok 2048 o našej možnej budúcnosti. Odohráva sa v roku 2048 vo Francúzsku, ktorého sa zmocnili moslimskí imigranti. Európska únia sa mení na islamský štát. Arabi žijú vo Francúzsku a Francúzi boli vysťahovaní do geta. Katedrála Matky Božej sa stala mešitou. Teroristami mimo zákona sú teraz bývalí Francúzi a Nemci, Srbi a Poliaci, ktorí bránia svoje práva na slobodu myslenie a vieru.

Hrdinovia zaplatia krvou za chyby svojich otcov. Tí, ktorí nebudú bojovať za svoju vieru, stratia ju, ako aj všetko ostatné. Ale tí, ktorí bojujú a odpúšťajú, získajú všetko. Aj ty a ja sa môžeme dožiť takejto budúcnosti. Autorka, ktorá sa považuje za kresťanku, neverí v dialóg civilizácií kvôli tomu, že ho moslimovia vedú z pozície sily. Román bol napísaný pod dojmom udalostí v Čečensku a zajatia školákov v Beslane. Bol preložený do francúzštiny, srbčiny, poľštiny, bulharčiny, navyše v Turecku vyšlo pirátske vydanie.

Predslov autorky k slovenskému vydaniu knihy Mešita Matky Božej v Paríži. Rok 2048.
Veľmi ma teší, že kniha nakoniec prichádza aj do tejto časti strednej Európy. Rozprávať o civilizačnej katastrofe totiž stále nepatrí medzi obzvlášť obľúbené témy. Aj napriek niektorým výhradám ohľadne politickej korektnosti kniha nakoniec vyšla vo Francúzsku v roku 2009, v USA v roku 2015 a v Nemecku v roku 2018. K dnešnému dňu už bola preložená do desiatich jazykov. Svedčí to o tom, že hrozba nezmizla, ale sa ešte zvýšila.

Pred napísaním tejto knihy sa mi budúcnosť mojej krajiny javila veľmi optimisticky. Ukazuje sa však, že nič nie je také ružové: vidíme ako sa radikalizujú národy Strednej Ázie, ktoré sa oddelili od Ruska. Milióny príslušníkov týchto stredoázijských národov prúdia do Ruska ako nekvalifikovaná pracovná sila, pričom v rôznych kútoch našej vlasti vyčkávajú na svoju hodinu ?. Zhubnosť podobného kurzu predpovedal už Alexander Solženicyn. Práve to sa teraz deje.

Hlasom rozumu v otázke migrantov z islamských krajín je postoj Vyšehradskej štvorky, avšak pozícia Európskej únie ako celku je úplne opačná a skazonosná. A to aj napriek tomu, že obyvatelia západnej Európy sú už vyčerpaní z ekonomických a kriminálnych následkov masovej imigrácie.

To nás privádza k jednému konkrétnemu záveru: žiadna kresťanská krajina neprežije nezávisle od všetkých ostatných.
Pred dvoma storočiami, v situácii odlišných, no taktiež kritických hrozieb, sa zrodila koncepcia Svätej aliancie: kresťan nemal bojovať proti kresťanovi. Bolo neodpustiteľné, že ďalší vývoj sa odklonil od tohto princípu. No ani teraz ešte nie je neskoro vydať sa touto cestou pokiaľ chceme, aby si naše krajiny zachovali svoj civilizačný charakter a neskončili ako ruiny, kde bude vládnuť divočina.

Európska únia si pôvodne zvolila ako zjednocujúci prívlastok európska. No ak tento prívlastok nechápeme ako synonymum slova kresťanská, potom je slovo európska iba prázdny pojem. Presviedčame sa, že také úzke kritérium nepostačuje na prežitie. Naša civilizácia je kresťanskou civilizáciou, jej bohatstvo spočíva v rôznorodosti národných kultúr, rôznych konfesií, avšak zjednocujúcim prvkom je viera v Ježiša Krista. V súčasnosti si na nás brúsi zuby iná sila. Je najvyšší čas, aby sme začali veci nazývať ich menami a aby sme pochopili, že bez kresťanskej identity sme odsúdení na porážku.

Za jeden a pol desaťročia už niečo v mojej knihe môže byť vývojom prekonané, niečo môže byť dnes ešte horšie ako si autor mohol pôvodne predstaviť, napríklad Islamský štát (ISIL). Kniha sa však venuje tomu, čo je podstatné. S ohľadom na túto skutočnosť ponúkam moju knihu do pozornosti čitateľov.

Jelena Čudinova