Príliš vysoká cena

Nález mŕtvoly mladého muža pri odľahlej lesnej ceste spustí aktivitu bratislavského oddelenia vrážd. Už samotná obhliadka miesta činu prináša jedno prekvapenie za druhým. Najskôr zistia, že muž je ozbrojený. Hneď nato, podľa dokladov, že ide o policajta. Aby toho nebolo málo, služobný pes nájde ďalšiu mŕtvolu. Tentoraz mladú ženu bez dokladov a akýchkoľvek indícií k totožnosti.
Čo robil príslušník kriminálnej služby z prvého bratislavského okresu v noci na takom opustenom mieste? Patrila neznáma k nemu? Došli na miesto činu spolu alebo každý sám? Prečo museli zomrieť? Modus operandi naznačuje, že ich zavraždil ten istý vrah a na usmrtenie použil tú istú zbraň. Alebo bolo vrahov viac?
Partia detektívov okolo komisára Ledeckého začína hľadať odpovede. Jedna vyšetrovacia verzia strieda ďalšiu. Bola motívom dvojnásobnej vraždy práca mŕtveho policajta alebo jeho nie práve zákonné aktivity? Stúpil niekomu na otlak či sa, naopak, zaplietol s bratislavským podsvetím? Možno smrť tých dvoch súvisí s tehotenstvom zavraždenej... Otázok a možností je priveľa. Uspokojivých odpovedí niet.
Na veľkú nevôľu vraždárov sa do pátrania pokúša zapájať parťáčka zabitého policajta. Snaží sa im dokázať, že jej kolega bol správny chlap a rovný policajt. Chce len kryť spoločné chyby alebo ich práve ona navedie správnym smerom?
Detektívi bratislavského oddelenia vrážd musia zistiť, za čo museli dvaja mladí ľudia zaplatiť takú vysokú cenu.
V novej knihe Príliš vysoká cena Václav Neuer voľne nadväzuje na svoje predchádzajúce tituly. Vychádza z dlhoročných skúseností elitného policajta a zo znalosti práce polície a vyšetrovacích postupov.
Ukážka z textu

Chvíľu ešte stáli a pozerali na oblohu. „Tie mraky mi robia starosti,“ zamračil sa Chovanec.
„Mali by sme si pohnúť,“ zdieľal jeho pocit Koreis.
Dohodli sa rýchlo.
Mladý detektív vykročil smerom k hradskej. Stihol však urobiť iba zopár krokov, keď ho zastavilo volanie psovoda.
„Chlapi, poďte sem,“ mával na nich z okraja neďalekého hájika. „Niečo sme našli.“
„Vražednú zbraň?“
„Nie.“
Koreis sa otočil a vrátil k autu.
Psovod stál na mieste a pozeral ich smerom, zatiaľ čo pes vytrvalo štekal a s vrtiacim chvostom obiehal jeden z kríkov hustého malinčia.
„Tak čo?“ netrpezlivo zakričal Chovanec, pripravený vyraziť za nimi.
„Ďalšiu mŕtvolu.“
Od prekvapenia sa nezmohli na slovo.
„Hovorím. V tých kríkoch leží ďalšia mŕtvola,“ zakričal psovod hlasnejšie. „Nejaká ženská.“
Pozreli na seba, akoby ani jeden z nich nechcel uveriť tomu, čo práve počuli.
„Kurva, to je dneska deň,“ uľavil si Chovanec.