Autorka svoje básne stavia na minipríbehoch s pointou, používa jednoduché jazykové prostriedky, aby si ich každý v krátkom časovom horizonte mohol prečítať a v dlhšom o nich porozmýšľať. Čitateľom zároveň necháva priestor unášať sa na vlnách vlastnej fantázie a vytvárať si svoje obrazy, videnie sveta, vlastnú hudbu, farby, prípadne aj domyslieť si dej. Prečo?
