Autor: Martin Kasarda
Vydavateľstvo: IKAR 2020
EAN: 9788055173054
Novinka od autora kontroverznej poviedky Posledná večera. Chceli by ste žiť v krajine, kde sú všetci ľudia pekní a šťastní, odhodlaní žiť zdravo? V krajine, ktorá sa dobre postará o starých, chorých a postihnutých?
čítať viacNovinka od autora kontroverznej poviedky Posledná večera.
Chceli by ste žiť v krajine, kde sú všetci ľudia pekní a šťastní, odhodlaní žiť zdravo? V krajine, ktorá sa dobre postará o starých, chorých a postihnutých?
Príbeh romantickej lásky Benjamína a Márie, ktorý sa zrodil nad smrteľnou posteľou starého otca, sa postupne mení na nočnú moru. Krása sa stáva meradlom úspechu. A ak medzi vyvolených nepatríte? Nechceme vás na očiach, decentne vás odstránime. Ale tak, aby všetci tlieskali.
Napínavý spoločenský román o prítomnosti a možnej desivej budúcnosti hovorí o tom, čo by sa stalo, keby sa moci ujala skupina, ktorá krásu a zdravie vyhlási za najdôležitejšie hodnoty. A kto sa nebude chcieť prispôsobiť, pôjde z kola von. Zachráni svet skutočná láska? Sú medzi nami takí, ktorí si zachovajú ľudskosť?
Ukážka z textu
– Áno, ľudia umierajú, pán primár, sme na geriatrii a je to prirodzené. Za tie roky, čo ste tu, by vám to malo pripadať ako úľava, nie ako tragédia.
– Ste zdravotnícky pracovník, pán Koleman. Vašou prioritou je zachraňovať ľudské životy, nie takto hovoriť o smrti.
– Našou zdravotníckou prioritou, pán primár, by malo byť dopriať ľuďom dôstojnosť. A výber, slobodu, rozhodovanie. Nie ich viesť do stavu, do akého ich vieme technologicky doviesť.
– Čo tým myslíte?
– Pán primár, príroda sa správa normálne a súčasťou normálneho je zrod, život a smrť. Dôstojná a dobrá smrť je však medzi ľuďmi vzácnosť. Niekedy sa mi zdá, pán primár, že naša práca je nadliečbou. Že predlžujeme život tam, kde by dôstojná pani s kosou už dávno a dobre život ukončila.
– To nemyslíte vážne, pán kolega! Život je najväčšia hodnota a našou úlohou je liečiť. Zdravotný brat Koleman sa pozrel na MUDr. Medrického tými svojimi uhrančivými očami.
– Nie sme bohovia, pán primár. Naozaj, ale tým bohom kazíme prácu, chceme sa im vzoprieť.
– Hippokratova prísaha ma zaväzuje brániť život.
– Ale Hippokrates nepoznal umelé srdce alebo dialýzu. A vy sám, pán primár, vy ste kresťan. Prečo tých ľudí nepúšťate do kráľovstva nebeského a kazíte tomu vášmu zázračnému Bohu džob? Nech si berie svoje duše? Bojíte sa, že pôjdu do pekla?