O blšom cirkuse písal v knihe poviedok Pražská dobrodružství pred sto rokmi Egon Erwin Kisch. Teraz o ňom píše Jan Pavel. Navonok ho obaja poňali inak: Kisch ako zábavu, jarmočnú kuriozitu, mierne bizarnú atrakciu pre deti; Pavel ako tiesnivú prechádzku vlastným osudom, hľadanie samého seba v labyrinte, v ktorého srdci sa škodoradostne podpichujú láska a smrť.