Zláskavenie I. - II.

Literárni kritici a prekladatelia sa zhodujú v názore, že básnická tvorba Jozefa Leikerta sa vyznačuje zvláštnym filozofickým nazeraním. V tomto zmysle je najnovšia básnická zbierka Zláskavenie I. trochu odlišná. Básnik sa v nej primárne zaoberá vzťahom muža a ženy a skloňuje partnerské spolužitie vo všetkých pádoch. Ilustrácie do knihy urobil Ján Kelemen a doslov napísala herečka Božidara Turzonovová, ktorá podčiarkla: „Po prečítaní najnovších básní Jozefa Leikerta mám pocit, že sú trochu iné, ako v predchádzajúcich básnických zbierkach Pokosená hlina, Šepot krokov, Pominuteľnosť či Dotyky duše, v ktorých dominuje hlboká filozofia o podstate a bytí človeka. Zdanie však klame. Po opakovanom prečítaní zbierky Zláskavenie I. som sa presvedčila, že poetika básnika je rovnaká, len vyjadrovanie je trochu iné, lakonickejšie. Áno, verše sú jednoduchšie, akési vzdušnejšie a výrečnejšie. Najmä však inak filozofujúce. Autor presne vie, čo a ako má povedať, aby jeho slovo nevyznelo naprázdno, ale zarezonovalo. Tieto básne sú ako obraz namaľovaný jedným ťahom štetca.“

Básnická zbierka Zláskavenie II. je voľným pokračovaním predchádzajúcej zbierky Zláskavenie I. Tematicky sú obidve zbierky rovnaké, zaoberajú sa intímnym prežívaním muža a ženy, ktorí sa neraz zmietajú v súčasnom hektickom svete a neustále tužia po kráse a čistej, úprimnej láske. Básnickú zbierku dotvoril kresbami jeden z najlepších súčasných slovenských grafikov Ján Kelemen. Doslov napísal Pavol Hammel, ktorému je téma blízka ako spevákovi a skladateľovi. Okrem iného napísal: „Leikert nekričí, že je básnik. Mnohí ho poznajú viac ako spisovateľa literatúry faktu, historika, univerzitného profesora či organizátora kultúrnych podujatí. Je však najmä básnik, čo je zjavné zo všetkých jeho textov. Básnik mimoriadne citlivý, vnímavý, žijúci poéziou, ktorý aj keď v živote neraz zakopne, túži žiť podľa svojho básnického desatora. Leikertova poézie je krátka, úsečná, ale výrečná. Autor má úctu k básnickému slovu, neplytvá ním, ale váži ho div nie na atómových váhach. Sú to verše o živote žitom, nie vymyslenom. Básňami akoby sa spovedal ani nie tak Bohu, ale skôr sebe. Cez seba vníma všetko nad nami a okolo nás, celý vesmír s ľudskými snaženiami, radosťami i bolesťami.“