Erik Jakub Groch je výrazný predstaviteľ slovenskej ponovembrovej lyriky; na prelome milénií invenčne ovplyvnil najmä formovanie modernej spirituálnej výpovede. Jeho zbierka Druhá naivita.
Hlavnou postavou románu je sirota Pollyanna, ktorej sa po smrti rodičov neochotne ujíma jej prísna a zatrpknutá teta. Ihneď po svojom príchode do fiktívneho mestečka Beldingsville sa Pollyanna začína s jeho obyvateľmi deliť o svoj vzácny dar – „hru na radosť“, ktorej cieľom je v každom probléme nájsť niečo pozitívne.
Nové básne M. Richtera z rokov 2016 – 2024. Vydalo Slovenské centrum PEN, distribuuje vydavateľstvo MilaniuM. Doslov napísal Alexander Halvoník.
Grochova rozpoznateľná, jedinečná a neopakovateľná poetika v tomto básnickom diptychu sprítomňuje umelecky originálne plnosť prežívaného ľúbostného citu, aj napriek (alebo vďaka) prežitej trpkosti jeho nenaplnenia. Grochov lyrický subjekt však prekonáva akúkoľvek individuálnu osudovosť nástojčivým hľadaním zmyslu v tom, čo je za hranicami času a reči.
Birgitte Solheim natoľko zostarla, že väčšina jej priateľov je už mŕtva. Osamelá a krehká stará dáma trávi väčšinu času vo svojom parížskom byte. Teraz, keď sa naposledy pozerá na ľudí a svet, snaží sa zmieriť s osudom a raz humorne, inokedy trpko bilancuje svoj život.
Nová básnická sbírka Jana Buriana přináší v šesti oddílech (Předjaří, České myšlenky, Zkrouceniny, Můj les, Honza a Jenda, Tenistovy sny) básně, v nichž poznáváme jejich autora tak, jak ho dobře známe (nápaditého, hravého, vtipného), současně ale vidíme i to, jak zde posunul svůj výraz ke stručnosti a k drobnějšímu pointovanému veršovému útvaru.
Laureátka hovoreného slova, držiteľka Zlatej ceny Matice Slovenskej za dlhoročné reprezentovanie Slovenska v recitácií poézie a zachovávanie tradícií a odkazu našich predkov. Napísala krátke básne z jej života vo svojom veku 92 rokov, v ktorých nazbierala mnoho životných múdrostí.
Životopisné prozaické dielo Prsteň mojej (starej) mamy zachytáva život dvoch rodín a ich príbuzných v čase pred druhou svetovou vodou, počas nej a po nej. Vznikol najmä z autentických rozprávaní jednej z hlavných postáv diela – Marty Izakovičovej, rod.
Cestovateľ, pokúšajúci sa ujsť z hlučnej a strakatej biedy Váránasí, stretne na brehu Gangy tučného muža rozjímajúceho nad podstatou kvapky vody. Detský robotník z portugalského mramorového lomu na jeden deň unikne zo svojho života, z ktorého nemá šancu sa vyslobodiť.
Zemitá poézia Oľgy Gluštíkovej nerozlišuje medzi krásnym a škaredým, vysokým a nízkym. Odkrýva korene drsného oravského regiónu, zapustené do jeho obyvateľov po celé generácie. Súčasne poukazuje na symbiózu medzi človekom a krajinou, pri ktorej je existencia jedného organizmu podmienená bytím toho druhého.
Druhá kniha povídek Kláry Hůrkové přináší opět texty autofikční i zcela smyšlené. Zabývají se hlavně mezilidskými, zejména milostnými vztahy z pohledu ženy, která je prožívá.
Kocovina je třetí díl románové trilogie Žižkaperk Blues.
„Pre tých, ktorí žijú vo svete snov, je skutočný svet tou najnepravdepodobnejšou ríšou.“ Päťročný chlapec, ktorého mama sa nevrátila z nákupu, počas dlhých dní, mesiacov a možno aj rokov uzavretý v byte skúma jeho strnulosť a po nociach sa vyberá na iniciačné cesty po lávkach, predznamenávajúcich jeho postupné osamievanie.
Jej odvahu a srdce čakajú skúšky, s akými nerátala… Beth Thatcherová strávila celý život v bezpečnom a pohodlnom svete rodiny, priateľov a spoločenských podujatí, ktorý jej zaručilo otcovo bohatstvo. Na prekvapenie všetkých však prijme miesto učiteľky v drsnom podhorí západnej Kanady.
Eliška je učitelka. Živí ji slova. Současně má ale pocit, že ji nikdo neslyší.
Básnická kniha Vec osebe je spoločným dielom dvojice popredných slovenských autorov, Dany Podrackej a Jána Tazberíka, ktorí sa formou vnútornej sondy odhodlali uchopiť ľudský prienik do filozofie myslenia, vnímania a bytia.
Život na kolotoči vychází po více než deseti letech od její první knihy a autorka chce postihnout všechno, co se kolem i v ní samotné změnilo, posunulo. Jak říká, jedná se o životní evoluci, ne o pokračování. Mluví nejen o událostech poetických, humorných, ale pouští se také do neznámých vod vážnějších úvah.
Soubor povídek představuje výsledek druhého ročníku mezikulturní povídkové soutěže: 37 finálových povídek z 421 došlých. Aktuální téma „noční cestování“ inspirovalo autory k líčení osudů svých hrdinů, kteří objevují tajemství života a smrti, prožívají touhy, lásky i nelásky, osudová setkání i nečekaná dobrodružství.
Konstantin Vaginov (1899 – 1934) – ruský básnik a prozaik, popredný a svojrázny predstaviteľ ruskej sovietskej postavantgardy a predchodca ruskej postmodernej literatúry, sa narodil v Petrohrade, ktorý bol preňho štvrtým Rímom a pre jeho poéziu a prózu sa stal celoživotnou témou.
Román Spreneverené nebo vznikol vo veľmi krátkom časovom období mája až júna roku 1939, teda v pochmúrnej atmosfére všadeprítomnej hrozby nacizmu. Franz Werfel spracoval skutočný životný „príbeh slúžky“ – ako znie aj podtitul knihy – kuchárky Agnes Hvizdovej, ktorá pracovala v domácnosti hudobného skladateľa Gustava Mahlera.
