Spiš, Orava a Kysuce v politických, vojenských a diplomatických aktivitách po roku 1918. Práca je rozdelená do štyroch okruhov: l. Obdobie rokov 1918 - 1920 (1924). Prvé styky slovensko-poľské. Slováci takmer neznámy. Spor o Javorinu. 2. Obdobie rokov 1920 - 1938. Problémy vo vzťahoch medzi Československom a Poľskom.
Publikácia je významným obrazovým dokumentom o genéze a súčasnosti národnej a štátnej symboliky, ktorá zapĺňa veľkú medzeru v povedomí o slovenskej faleristike (pomocná historická veda, zaoberajúca sa radmi a vyznamenaniami).
Druhé vydanie Kultúrneho atlasu Slovenska má mierne pozmenené a aktualizované vydanie. Jeho štruktúra vychádza z existencie historicko-geografických regiónov, v ktorých sú zakreslené jednotlivé kultúrno-historické pamiatky. Najvýznamnejšie pamiatky sú zvýraznené červenou farbou, žltá farba označuje mestá a dediny, v ktorých sa nachádzajú.
Národnostný atlas Slovenska vypĺňa medzeru v poznaní rozmiestnenia príslušníkov národnostných menšín na území Slovenska v širších, najmä historických súvislostiach a v časovo vymedzených väčších obdobiach. Národnostný atlas Slovenska je rozdelený na štyri časti.
V aktualizovanom vydaní Prírodného atlasu Slovenska je územie Slovenska rozdelené na jednotlivé mapové listy, na ktorých sú zakreslené najzaujímavejšie prírodné lokality a chránené územia od rozľahlých národných parkov po najmenšie prírodné rezervácie či prírodné pamiatky.
Atlas nadväzuje na Atlas kultúrnych zaujímavostí Slovenska a tvorí doplnok k vydaným i plánovaným publikáciám z edície Prírodné Krásy Slovenska. Jeho štruktúra je iná ako v prípade Atlasu kultúrnych zaujímavostí Slovenska, pretože jednotlivé ucelené regióny nepredstavuje samostatne, ale je pripravený skôr ako klasický atlas.
Atlas kultúrnych zaujímavostí Slovenska je akýmsi doplnkom k vydaným i plánovaným publikáciám z edície Kultúrne Krásy Slovenska. Štruktúra atlasu vychádza z existencie historicko-geografických regiónov, v ktorých sú zakreslené jednotlivé kultúrno-historické pamiatky.