Autor: Ján Hladík
Vydavateľstvo: ARSEOS 2017
EAN: 9788096839322
Kniha spomienok, vyznaní, príbehov, fotografií, vzdaní úcty študentov a profesorov slávnej bratislavskej škole na Palisádach 57 a jej profesorovi a dlhoročnému riaditeľovi Jozefovi Brimichovi, veľkej osobnosti slovenskej výtvarnej kultúry. V rokoch 1949 – 1992 bol profesorom ŠUPky a 20 rokov jej riaditeľom.
čítať viacMartin Vašš
UNIVERZITA KOMENSKÉHO BRATISLAVA 2016 27,50 €Kniha spomienok, vyznaní, príbehov, fotografií, vzdaní úcty študentov a profesorov slávnej bratislavskej škole na Palisádach 57 a jej profesorovi a dlhoročnému riaditeľovi Jozefovi Brimichovi, veľkej osobnosti slovenskej výtvarnej kultúry.
V rokoch 1949 – 1992 bol profesorom ŠUPky a 20 rokov jej riaditeľom. Tých 20 rokov predstavuje výnimočný význam pôsobenia Jozefa Brimicha vo funkcii riaditeľa školy najmä v normalizačním období. V tomto zložitom období bol pevnou ľudskou i profesionálnou oporou svojim študentom i pedagógom. O veľkosti a význame jeho osobnosti, jeho obrovskej prirodzenej autorite, svedčia vyjadrené spontánne srdečné spomienky na neho napríklad Milan Sládek, Juraj Jakubisko, Jozef Bednárik, prof. Ján Berger, prof. Milota Havránková, Oľga Bleyová, prof. Ľudovít Hološka a mnohí ďalší spolu vytvorili knihu s hlbokým nadčasovým obsahom oslovujúcu nielen šupkárov, ale určite aj iných čitateľov.
Profesor Jozef Brimich bol jediným riaditeľom nekomunistom strednej školy v celom Československu, napriek tomu dokázal bezpečne ochrániť prirodzený slobodný výtvarný prejav svojich študentov. Jeho impozantný verbálny aj fyzický prejav vzbudzoval veľký prirodzený rešpekt a úctu.
Osobnosť Jozefa Brimicha nemá v umelecko-pedagogických kruhoch paralelu. Tešil sa nesmiernej úcte a láske všetkých svojich študentov bez ohľadu na ich osobnostný charakter, pretože aj trest od neho býval prijímaný s pokorou a úctou. Všetko jeho konanie bola nezmerateľná láska k svojej škole, k svojim študentom a k svojim pedagógom.
Bol oázou ľudskej a umeleckej slobody a kultúry. Jozef Brimich a Šupka je v nás absolventoch Šupky, v našom konaní a tvorbe stále živý a prítomný fenomén. Patetické? Nie. Pravdivé!