Bubekovci z Plešivca

Predkladaná monografia sa zameriava na vybrané momenty z dejín známeho šľachtického rodu Bubekovcov z Plešivca. Títo v priebehu 13. až 16. storočia významne zasiahli do dejín Gemera a svojim pôsobením na kráľovskom dvore aj do dejín celého Uhorska. Vďaka podrobnej genealógii bubekovského rodu sa podarilo zmapovať a zhodnotiť kultúrne dedičstvo, ktoré nám rod po sebe zanechal na území historického Gemera. Archívnym výskumom dejín rodu sa podarilo upresniť datovanie výstavby a prestavieb skúmaných objektov, vrátane ich vzácnej freskovej výmaľby. Detailné sledovanie verejného pôsobenia rodu, vrátane jeho medzinárodných aktivít, prinieslo možné vysvetlenia, ako sa do odľahlého Gemera dostali významní stavitelia, ba dokonca i skúsení talianski umelci, ktorí tu zanechali unikátne stavebné prvky a jedinečnú freskovú výzdobu. Okrem toho sa podarilo zachytiť vplyv rodu na kultúrny a hospodársko-politický vývoj severných častí Gemerskej župy, vrátane osudu tunajších banských miest a mestečiek. Autorka prenáša čitateľa do obdobia stredoveku a raného novoveku a na pozadí dôležitých politických, hospodárskych a kultúrnych momentov z dejín Uhorska predstavuje osudy niekoľkogeneračného rodu. Tento je výnimočný najmä tým, že po celý čas, aj napriek aktívnemu pôsobeniu v politickej a hospodárskej správe kráľovstva, sa neustále vracal k svojim rodovým majetkom v Gemerskej župe a priľahlých územiach, kde si premyslene budoval svoju majetkovú doménu. Monografia Moniky Tihányiovej prináša nie celkom tradičné vedecké spracovanie genealógie šľachtického rodu, keďže pri jeho sledovaní sa zameriava predovšetkým na tie momenty z dejín rodu, ktoré mali vplyv na hospodárske a kultúrne aktivity v priestoroch jeho rodovej domény. Autorka má za sebou niekoľkoročný systematický výskum stredovekých dejín Gemerskej župy, vrátane výskumu tunajších šľachtických rodov a vývoja svetskej a sakrálnej architektúry. Za zmienku stoja aj jej archívne výskumy viacerých gemerských stavebných pamiatok, ktoré slúžili ako podklady k reštaurátorským, umelecko-historickým či architektonicko-historickým výskumom. Čiastkové výsledky týchto výskumov priebežne publikovala vo viacerých vedeckých monografiách, časopisoch a zborníkoch. Tieto poznatky, doplnené o najnovšie zistenia a vzájomne prepojené do ucelenej podoby, v ktorej je ťažiskom rod Bubekovcov, kompletizuje v predkladanej monografii.
Podnetom na spracovanie genealógie rodu Bubekovcov so zameraním sa na jeho stavebné aktivity boli v poslednom období stále nové objavy v archívnych materiáloch ako aj hmatateľných umeleckých pamiatkach, ktoré čakali na svoj návrat pred zraky súčasného konzumenta umenia.

OBSAH

ÚVOD
PÔVOD RODU BUBEKOVCOV A JEHO NAJSTARŠIE MAJETKY V GEMERI
Bitka pri rieke Slaná a Detrik z rodu Ákošovcov
Páni z Plešivca (Bubekovci) a Štítnika
BUBEKOVCI V SLUŽBÁCH ANJOUOVCOV
Dominik zvaný Bubek, zakladateľ rodu
Synovia Dominika a ich čulý cestovateľský život
VZOSTUPY A PÁDY RODU ZA VLÁDY KRÁĽA ŽIGMUNDA LUXEMBURSKÉHO
Bubekovci a ich účasť v povstaniach proti kráľovi Žigmundovi
Bubekovci na cestách a ich návrat na dvor kráľa Žigmunda
OSUDY RODU DO KONCA STREDOVEKU
Víťazstvá a prehry na bojovom poli
Bubekovci a bratríci
Bez úradu a predsa v centre diania
BUBEKOVCI V ČASE VEĽKÝCH PREMIEN UHORSKÉHO KRÁĽOVSTVA
Bubekovci a boje o trón v pomoháčskom Uhorsku
Paktovanie s Osmanmi
Bubekovci ako prívrženci Lutherovho učenia
KEĎ MANŽELSTVO ZACHRAŇUJE. SOBÁŠNA POLITIKA RODU
GEMERSKÉ PANSTVO RODU BUBEKOVCOV
Osídľovacie a banské aktivity rodu
Bubekovci a ich kontakty s gemerskými mestami a mestečkami
VPLYV RODU BUBEKOVCOV NA SVETSKÚ A SAKRÁLNU ARCHITEKTÚRU
Plešivec - kostol reformovanej kresťanskej cirkvi a hrad
Kameňany ev. a. v. kostol
Rákoš r. k. kostol a hrad
Pavlínsky kláštor v Gombaseku
Hrad Krásna Hôrka
Hrad v Betliari
Jelšavský a Muránsky hrad
POHREBNÉ MIESTA A NÁHROBNÉ PAMIATKY BUBEKOVCOV
Hrhov a náhrobný kameň Juraja Bubeka
Plešivec a náhrobný kameň Ladislava Bubeka