Nadnárodné systémy ochrany ľudských práv

Učebnica vychádza z vízie dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v súvislosti s reformou vysokoškolského štúdia práva. Obsahom reforiem malo byť prehodnotenie skladby učebných predmetov v duchu výziev 21. storočia a pozície práva, a právnych vied v tomto procese, ako aj zmena metodológie samotného pedagogického procesu. Súčasťou profilácie učebných predmetov bolo aj zakomponovanie študijného predmetu „Ochrana ľudských práv“ do bakalárskeho, magisterského a čiastočne aj doktorandského štúdia v pozícii povinného predmetu s presunom pozornosti z law in books na law in action. Do systematiky, štruktúry a metodiky spracovania tejto učebnice sa premietli obidva tieto aspekty.
Predkladaná učebnica zľahka naznačuje mimoprávne súvislosti ochrany ľudských práv (históriu a teóriu ľudských práv) a selektuje rozsah ľudských práv, ako aj ich nadnárodný charakter.
Prvý zväzok obsahuje:


metodiku tvorby učebnice, ktorá je obsiahnutá v úvode,

vkomponovanie učebného predmetu „Ochrana ľudských práv“ do súčasného študijného programu v rámci Katedry medzinárodného práva a vízie postupného zriadenia samostatného vedecko-pedagogického pracoviska so zameraním na problematiku ochrany ľudských práv, ktorá je tiež súčasťou rozšíreného úvodu,

historický prierez filozofickým myslením o ľudských právach a jeho premietnutie do konkrétnych historických udalostí a vice versa s dopadom na kodifikovanie ľudských práv a tvorbu organizačno-inštitucionálnej základne pre praktickú ochranu ľudských práv, ktorá je obsiahnutá v prvej kapitole,

základné teoretické pojmy a inštitúty ľudských práv, ako aj ich klasifikáciu, ktoré sú rozoberané v druhej časti prvej kapitoly,

popis univerzálnych a regionálnych nadnárodných systémov ochrany ľudských práv s osobitnou pozornosťou na európsky systém ochrany ľudských práv vytvorený v rámci medzinárodnej organizácie Rady Európy, ktorý je osobitne zameraný na historický vývoj, hlavné dokumenty a systém ochrany ľudských práv rozoberaný v druhej až štvrtej kapitole,

rozbor tzv. politických slobôd cez prizmu ich ochrany ESĽP, čím sa zvýrazňuje úzka prepojenosť medzi demokraciou a ľudskými právami, ktorej vyjasnenie a vymedzenie patrí v súčasnosti k hlavnej otázke ďalšieho vývoja ochrany ľudských práv najmä z hľadiska postavenia a poslania európskeho ústavného súdnictva; jednotlivé politické slobody – sloboda prejavu, sloboda združovania, sloboda zhromažďovania a volebné právo sú potom rozoberané v záverečných štyroch kapitolách prvého zväzku tejto učebnice.