Prečo niekedy rodičia nie sú schopní hovoriť so svojimi deťmi? Čo sa stalo? Snažia sa deti získať autonómiu? Chcú byť slobodnejšie? Sú vôbec rodičia pripravení prežívať s deťmi ich radosti, starosti, lásky aj zlyhania? Nie sú v svojich názoroch príliš staromódni?