Majster pretvárky

Susannah Cahalan je americká novinárka a autorka, známa písaním memoárov o svojej hospitalizácii so zriedkavou autoimunitnou chorobou, anti-NMDA receptorovou encefalitídou. Memoáre vyšli knižne pod názvom Brain on Fire - Mozog v plameňoch. Podľa knihy bol nakrútený celovečerný film – vidieť ste mali možnosť na Netflixe.

My vám ale ponúkame jej druhú knihu Majster pretvárky. Čo je poentou príbehu založeného na skutočnej udalosti?
Lekári sa celé storočia márne pokúšajú definovať duševnú chorobu. Ak teda nevieme, čo to je, ako ju môžeme diagnostikovať a liečiť? V 70. rokoch 20. storočia sa stanfordský psychológ David Rosenhan a ďalších sedem duševne zdravých, bezproblémovo fungujúcich členov spoločnosti pokúsilo nájsť odpoveď na túto otázku.

Anonymne sa dali hospitalizovať do liečební duševne chorých po celej Amerike, aby tak odskúšali, nakoľko sú psychiatrické nálepky oprávnené. Boli nútení zostať tam, kým „nedokážu“, že sú duševne zdraví, a všetci ôsmi odchádzali nielen so znepokojivými diagnózami, ale s ešte hrozivejšími príbehmi zo svojej liečby.
Rosenhanov prelomový výskum vniesol do psychiatrie zásadnú zmenu, ktorá viedla k zatváraniu psychiatrických inštitúcií, ale aj navždy zmenila spôsob určovania psychiatrických diagnóz.

Susannah Cahalan nám v tomto priam detektívnom príbehu predstaví svoj brilantný výskum a ukáže, že nie všetko sa odohralo tak, ako sa javilo na prvý pohľad. Čo sa za zatvorenými dverami liečební skutočne dialo? Dozviete sa v preklade Svetlany Žuchovej.



Ukážka z textu

Na ženinom mene nezáleží. Predstavte si kohokoľvek, koho poznáte a ľúbite. Má okolo dvadsaťpäť rokov, keď sa jej začne rúcať svet. V práci sa nedokáže sústrediť, trpí nespavosťou, medzi ľuďmi sa jej zmocňuje nepríjemný pocit, takže sa utiahne do svojho bytu, kde počuje a vidí veci, ktoré tam nie sú – hlasy, ktoré nikomu nepatria, ju napĺňajú podozrievavosťou, hrôzou a hnevom. Chodí po byte sem a tam, až sa jej zdá, že exploduje. Potom odíde, potuluje sa ulicami plnými ľudí a vyhýba sa prenikavým pohľadom okoloidúcich.
Príbuzní sú čoraz ustarostenejší. Vezmú ju k sebe, no ona od nich ujde, presvedčená, že sú súčasťou komplikovaného sprisahania s úmyslom zničiť ju. Odvezú ju do nemocnice, kde je čoraz odtrhnutejšia od skutočnosti. Ľahostajný personál ju priväzuje k posteli a tlmí liekmi. Žena začne mať „záchvaty“, počas ktorých rozhadzuje rukami a trasie sa jej celé telo, kým lekári sú ohromení a bezradní. Zvýšia jej dávky antipsychotických prípravkov. Jedno vyšetrenie za druhým neprináša výsledky. Je čoraz násilnejšia, čoraz hlbšie v psychóze. Z dní sú týždne. Potom spľasne ako prederavený balón a zrazu je celkom sploštená. Nevie čítať ani písať, až nakoniec prestane rozprávať a celé hodiny trávi s prázdnym pohľadom upretým na televíznu obrazovku. Raz za čas sa jej zmocní nepokoj a nohy sa jej skrúcajú v kŕčoch. Nemocnica sa rozhodne, že si s ňou už neporadí, a jej dokumentáciu označí nápisom PRELOŽ. NA PSYCH.
Lekár čosi poznamená do karty. Diagnóza: schizofrénia.