Veľavážení

Autorom tejto nevšednej knihy listov je „usmievavý pápež“ Ján Pavol I., ktorého pontifikát trval iba tridsaťtri dní. Spoznáme v nej živý záujem benátskeho patriarchu a neskoršieho pápeža o všetky ľudské problémy a jeho úsilie pomôcť l’uďom. Knihu tvorí štyridsať fiktívnych listov historickým i mýtickým osobnostiam, literátom, umelcom i svätcom, ktoré možno vnímať ako ľudský a duchovný testament Albina Lucianiho. V knihe sú jednotlivé texty usporiadané chronologicky okrem listu Dickensovi, v ktorom sa autor predstavuje, a listu Ježišovi, ktorým vhodne ukončuje túto jedinečnú korešpondenciu. Najnovšie vydanie prinášame v novej úprave s pôvodným predslovom Igina Giordaniho uverejneným v prvom vydaní z roku 1976. Doplnené je o chronológiu a doslov od Giovanniho Maria Vianeho, riaditeľa L‘Osservatore Romano.

„Čitateľa si získava hovorový štýl a rozsiahla škála epizód, vtipov a opisov, ktoré sú plodom autorovej sčítanosti a robustne budovanej kultúry. Niektoré z myšlienok... sa budú vracať neskôr v príhovoroch pápeža, ktorý očaril svojou múdrou pohotovosťou a komunikačnými schopnosťami.
Štyridsať na prvý pohľad jednoduchých patriarchových listov obsahuje veľmi prepracované myšlienky, ktoré sú hodné nielen opakovaného čítania, ale aj našej analýzy, sú totiž plodom múdrosti podloženej obsiahlou civilizovanou formáciou, ktorá je schopná účinne sa vyjadrovať a vysvetľovať súčasnosti kresťanskú tradíciu...“
Giovanni Maria Vian, riaditeľ L´Osservatore Romano.

Keďže ide o patriarchu, človek by očakával listy, temer encykliky, s filozofickými úvahami o vedení ľudí, s premyslenými príspevkami z pastorálnej teológie, vážnymi podnetmi pre rôzne oblasti problémov v patriarcháte a podobne. Namiesto toho sa stretneme so živou, nielen duchovnou, ale aj neuveriteľne duchaplnou novinárskou prózou v neopakovateľnom ľudovom štýle. Autor sa v nej pri rozoberaní problémov, ktoré sa dotýkajú bežného života všetkých kategórií občanov, nestavia do pózy. Poslúžila mu aj jeho priama zainteresovanosť, špecifická skúsenosť a jednoduchosť vo vyjadrovaní doslova hovorovou rečou. ... Vďaka dobrej znalosti britskej literatúry vhodne využíva anglický humor a k tomu ešte treba pridať jeho bezprostredné poznanie ľudovej nátury. Čitateľ potom, pravdaže, občas prepukne do smiechu a dobrá nálada ho pobáda pokračovať v čítaní,...
Toto všetko mi nebráni priznať, že už pekných pár rokov som nemal v rukách takú lákavú, živú a užitočnú knihu nielen pre mňa samého, ale verím, že aj pre každého iného čitateľa.”
Igino Giordani (1894 – 1980), taliansky spisovateľ a politik.