Štylistika

Štylistiku Jozefa Mistríka vydávame pri príležitosti stého výročia jeho narodenia roku 1921. Toto vydanie je úplnou a nezmenenou verziou Štylistiky z roku 1997, poslednou, ktorú ešte on sám pripravil do tlače. Ide v poradí už o štvrté vydanie tejto knihy, ktorú poznajú generácie Slovákov. Študovali z nej, stala sa ich príručkou, keď sa učili narábať s naším jazykom, spoznávať možnosti a tajomstvá slovenčiny. Dodnes staršie exempláre nájdeme v domácich knižniciach, školách a vedeckých pracoviskách, u tých, ktorí potrebujú kultivovať svoje vystupovanie, svoj ústny aj písomný prejav.

Otázkam slovenskej štylistiky sa Jozef Mistrík venoval od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Postupne publikoval, rozširoval a dopĺňal už vydané verzie, učil štylistiku na univerzitách a vysokých školách doma aj v zahraničí, mal študentov i nasledovníkov, ktorí využili jeho podnety a vydali ďalšie knihy a štúdie. Jeho zakladateľské dielo sa rozrástlo a zakorenilo v národnej kultúre, takže reklamným sloganom môžeme o knihe dnes povedať, že tá stará slovenská štylistika, je tá pravá slovenská štylistika.

Jozef Mistrík je známy predovšetkým ako jazykovedec a pedagóg. Štylistika je asi jeho najznámejším, kultovým dielom, ale nedá sa obísť mnoho ďalších aktivít. Neštudoval iba jazyk a slovenčinu. Od svojich profesionálnych začiatkov sa venoval stenografii, strojopisu, slovenčine, ruštine, grafológii, reči tela, braillovmu písmu pre zrakovo postihnutých a posunkovej reči pre sluchovo postihnutých, rétorike, teórii umeleckého prednesu, literatúry, divadla, rozhlasu, televízie a audiovizuálnych znakových systémov. Všetky tieto fenomény majú spoločné poslanie, sú to médiá medziľudskej komunikácie. Skúmal ich formy a obsahy, zlepšoval možnosti vyjadrenia, pomáhal pri rozširovaní dorozumievacích schopností s percipientmi. Štylistika stála na vrchole toho všetkého. Keď kedysi chodieval peši z rodnej Španej Doliny do školy v Banskej Bystrici, na cestu si dal úlohu učiť sa slovíčka esperanta. Sníval, že tento umelý jazyk sa môže stať platformovou porozumenia celého sveta. Nestalo sa tak. Ale esperanto, ktorým sa naučil hovoriť, mu bolo inšpiráciou, aby rozvíjal a kultivoval najrôznejšie spôsoby medziľudskej komunikácie.

Miloš Mistrík