Boli chvíle, keď som Ellu úprimne obdivovala. Nikdy som jej to ale nepovedala. Žila iba s mamou a keď jej matka nečakane ochorela, častokrát som si vravela, že ja by som to nezvládla. Ellu to nezlomilo. Starala sa v prvom rade o ňu, až potom o seba. Jednoducho to prijala. Bola jej vďačná za to, že ju vychovala sama, bez otca. Dospela veľmi rýchlo.
Ako malá nepoznala, čo je materinská láska. Necítila matkine ruky na svojich vlasoch, jej tvár nebola zasypaná bozkami. Pre matku bola len balvanom na krku, ktorý trpela z neopätovanej lásky k mužovi, ktorý ju opustil… Johana bola presvedčená, že o cit, o ktorý bola ochudobnená, neoberie svoju dcéru.