Autor: Gianina Cărbunariu
Vydavateľstvo: Divadelny ustav - SK 2019
EAN: 9788081900525
V roku 2007 vydal Divadelný ústav divadelnú hru Kebab v edícii Vreckovky a dnes prichádza s vydaním troch nových divadelných hier Gianiny Cărbunariu, ktorá sa medzičasom naplno etablovala doma i v zahraničí ako divadelná autorka a režisérka.
čítať viacŠašinková Eva
Šašinková Eva MgA. 2023 18,70 €V roku 2007 vydal Divadelný ústav divadelnú hru Kebab v edícii Vreckovky a dnes prichádza s vydaním troch nových divadelných hier Gianiny Cărbunariu, ktorá sa medzičasom naplno etablovala doma i v zahraničí ako divadelná autorka a režisérka. Zborník obsahuje divadelné hry Michaela, tigrica z nášho mesta (Mihaela, tigrul din oraşul nostru), Solitarita (Solitaritate), Work in Progress. Divadelné hry z rumunského originálu preložila Jana Páleníková. Úvod napísala teatrologička Kinga Boros a z maďarského jazyka preložila Renata Deáková.
Pre svoju hru Michaela, tigrica z nášho mesta, ktorá mala premiéru v roku 2012, ako aj pre všetky nasledujúce drámy používa Cărbunariu pomenovanie mockumentary play, čím sa pokúša upozorniť svojich čitateľov a divákov na hravý vzťah skutočnosti a diela. Ide teda o svojho druhu sebareflexívnu dokumentaristiku. Postavy jej hier sa napríklad v javiskových textoch často odvolávajú na výskumy, ktoré boli súčasťou ich tvorivej práce. Mockumentary alebo pseudo-dokumentárny film zobrazuje fiktívne udalosti prostredníctvom dokumentaristických metód. Divadlo Gianiny Cărbunariu práve naopak vychádza zo skutočnej referencie a prezentuje ju, akoby to bola fikcia, aby toto odcudzenie upozornilo diváka ak aj on chce na váhu udalostí tam vonku. Žiadať od tohto divadla vernosť skutočnosti je slepá ulička. Balansuje na hranici skutočnosti a fikcie, ako starosta z hry Solitarita na neviditeľnej hranici medzi hľadiskom a javiskom.
Dokumentaristika Gianiny Cărbunariu spočíva v tom, že k jej inscenáciám sa viaže úžasne hlboký prieskum tém, ktoré ju zamestnávajú, nech už ide o historickú udalosť, alebo o niektorý z aspektov súčasnej spoločenskej skutočnosti. Dokumenty a rozhovory vyhrabané z hlbín archívov, v ktorých sa delia jednotliví adepti o svoje vlastné zážitky a názory, sú však pre jej tvorbu len východiskom. Ich fragmenty sa potom v novej štruktúre, koncentrovanejšie objavia v inscenácii. Je to, akoby nám zmenila ,len' uhol pohľadu, a preto sa znova musíme zamyslieť nad tým, čo sme si mysleli, že vieme.