Text publikácie je rozvrhnutý do troch tematických častí. Prvé dve majú teoretickú povahu, tretia časť má aplikačný charakter. Cieľom prvej časti je ohraničenie tematického a kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky.
Predkladaná publikácia sa zaoberá otázkou, čím všetkým , a či vôbec, môže filozofia, a zvlášť filozofická antropológia, prispieť k poznaniu človeka a kde naopak musela v riešení uvedenej otázky prenechať iniciatívu konkurenčným diskurzom.
Pedagogická antropológia tematizuje vzťahovú oblasť medzi pedagogikou a antropológiou v určitom kultúrno-historickom kontexte.
Publikácia sa zaoberá možnosťami konštituovania filozofickej antropológie a jej väzbami na niektoré antropologické a filozofické disciplíny. Autor sa pokúša pomenovať úskalia, ktoré tomuto úsiliu stoja v ceste, a tým poukázať aj na príčiny stroskotania doterajších projektov budovania unitárnej teórie človeka filozofickými prostriedkami.
Svet sa dnes zásadne mení. Ak sme pred niekoľkými storočiami začali svetu vtláčať svoju vlastnú ľudskú pečať, dnes sa situácia mení v tom, že niektoré naše výtvorysa osamostatnili a začali dnes preberať iniciatívu.
Informačne obsažná, ale pritom prehľadne a zrozumiteľne napísaná publikácia sa pokúša priviesť čitateľa na stopu odpovede na odvekú ľudskú otázku Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam ideme. Autor v nej kategorizuje obsiahlu bázu poznatkov o človeku, pochádzajúcich z arzenálu širokého spektra vedných disciplín a názorových prúdov filozofického myslenia.
Predkladaná publikácia sa pokúša pomenovať symptómy a jednotlivé kroky civilizačného odumierania. Západ zaniká a zaniká skôr, ako je predppokladaná doba jeho prirodzenej životnosti, t.j. skôr, ako sa naplno rozvinuli sebadeštruktívne mechanizmy inherentne obsiahnuté v jeho podstate.
