Život kalendárov sa začína na Nový rok. Kráčajú deň po dni, stále dopredu, v každom sa dá niečo očakávať – a nie sú to len nové a nové dátumy. Aj kniha Deti v daždi je kalendárom, aj keď trochu iným, takmer opačným, je to kalendár minulého času. Záznamy, zápisy, zachytenie.
Pištáčik je veselý chlapík. Žije v Šaštíne – to je tam, kde si ľudia jeden z druhého radi uťahujú a radi sa na tom smejú. Pištáčik je kamarát s vrabcami, so škorcami, stehlíkmi či s drozdmi, ba aj so zlým vtáčiskom Lojzom. Okrem nich má ešte jedného kamaráta – verného psa Čujka – a veľa známych.
Každé dobré slovo vo vete je vyslyšaná prosba. Bohatstvo jazyka je práve v jeho možnosti byť úsporný. Kniha Potok pod potokom je hľadaním tohto bohatstva a jej starnúci hrdina, spisovateľ Adam, sa pokúša dopátrať - komu sa zaň treba poďakovať. Hľadá, čo je a čo nie je pravda pri písaní, až napokon zistí, že píše a žije knihu o zázrakoch.
Strih vetra je náhla zmena v jeho rýchlosti a smere. V historkách a príbehoch rovnomennej knihy Dušana Dušeka sa prudko zrýchľuje čas. Z dní a týždňov sa stávajú hodiny, všetko mizne tak rýchlo, že neostáva iné, len sa utiekať do minulosti, strácať pamäť – a znovu ju nachádzať.
Bola jedna babka a tá mala capka. Figu borovú! Nijakého capka nemala. No mala rodinu: syna Ignáca, ktorý bol poštárom v neťalekom mestečku, nevestu Katarínku, najrýchlejšiu cyklistku na okolí, aj vnučku Lujzku a títo všetci mali ešte niekoho. Koho? No predsa vnuka, syna a brata Ferička!
Autor je rodený básnik, aj keď sme si zvykli, že sa vyjadruje v prozaickom žánri poviedky. Počítanie na prstoch je po Dúškoch a Príbehu bez príbehu jeho treťou zbierkou, kde si - naopak - zvolil formu básne. Kniha obsahuje staršie i celkom nové texty, spolu magických 77 básní, ktoré sú priezračne jednoduché, zároveň gnómické i hravé.
Pištáčik je veselý chlapík. Žije v Šaštíne - to je tam, kde si ľudia jeden z druhého radi uťahujú a radi sa na tom smejú. Pištáčik je kamarát s vrabcami, so škorcami, stehlíkmi či s drozdami, ba aj so zlým vtáčiskom Lojzom; prilietajú do jeho záhrady, kde ich čaká čerešňa so známou reštauráciou pre všetky vtáky.
Věta holá o lásce je nejfilmovějším prozaickým dílem Dušana Duška. A to nejen profesním prostředím, ve kterém se odehrávají všechny tři novely do knihy zařazené. Sám autor je známým slovenským scenáristou a scenáristiku také vyučuje na bratislavské Filmové a televizní fakultě Vysoké školy múzických umění.
Dušek je poetický realista, ktorý z detailov vytvára komplikovanú mozaiku vypovedajúcu o krásach, ale aj smútkoch ľudského života. Mladosť prežíval na Záhorí a v Piešťanoch. Atmosféra oboch regiónov modifikovala charakter mnohých jeho próz. Na Záhorie sa Dušek vracia aj v novele Pešo do neba.
Pamäť má veľa čakární. Dá sa do nich nakuknúť, zalistovať v živote, prepašovať zopár historiek a spomienok - z hlavy na papier. Písanie je jediný dovolený spôsob kradnutia: človek okráda sám seba. Pamäť je vývojka. Písanie je ustaľovač. A zrazu sú pred nami fotografie spomienok. Dušan Dušek aj v tejto knižke kradne zo života.
"Rád by som ostal chlapcom až do smrti, rád by som do svojich knižiek prepašoval samé prekvapenia. Ohňostroje, lety v zápalkovej škatuľke až na Mesiac, trochu smútku, trochu muziky..." Trochu, a možno aj viac, z toho všetkého je i v tomto výbere poviedok. Sú to poviedky o detstve, o dospievaní, mnohé z nich zo zbierok pôvodne určených deťom.
Niektoré knihy rastú postupne ako stromy, postupne sa im rozrastajú koruny, plné vzduchu, poletujúcich vtákov, plné ovocia. Príbehy spisovateľa Adama a jeho ženy, lekárky Škorice, sú práve z takýchto prírodných materiálov: každá haluz, každý konárik je ich ďalším a ďalším pokračovaním, vyrastajúcim z toho istého kmeňa.
Dušan Dušek je poetický realista, ktorý z detailov vytvára komplikovanú mozaiku vypovedajúcu o krásach, ale aj smútkoch ľudského života. Profilový výber z prozaického diela autora obsahuje poviedky z kníh Strecha domu 1972, Oči a zrak 1975, Poloha
Duškova próza Pěšky do nebe uchvacujícím způsobem demonstruje princip životního příběhu, či lépe příběhů jako zásadního impulzu pro příběh zachycený textově.
Počúvať i rozprávať je zadarmo. A keď k tomu v rozhovore medzi ľuďmi robí prosredníka čosi ako porozumenie, je to navyše činnosť aj veľmi príjemná. Nielen tí, čo sa spolu rozprávajú, ale aj náhodní okoloidúci si môžu z takého rozhovoru ukradnúť čosi pre seba - stačí zachytiť pár slov, útržok peknej vety a aj chmúrny deň je hneď o čosi krajší.
Kufor na sny je súbor tridsiatich troch svietivých, do pôvabného čara vybrúsených príbehov, z ktorých každý je osobitý, svojský - a predsa akoby na seba navzájom ukazovali nastavenými zrkadielkami. V nalomených lúčoch uzrieme iskrivý detail, čisté stopy drobných príbehov, maľované príbehy tichých obrázkov.
Tri novely Dušana Dušeka z filmárskeho prostredia spája predovšetkým ústredné slovo z názvu knihy - láska. No nejde v nich len o lásku, či lásky medzi ženami a mužmi, o všetky jej láskyplné podoby.
Bola jedna babka a tá mala capka. Figu borovú! Nijakého capka nemala. No mala rodinu: syna Ignáca, ktorý bol poštárom v neďalekom mestečku, nevestu Katarínku, najrýchlejšiu cyklistku na okolí, aj vnučku Lujzku - a títo všetci mali ešte niekoho. Koho? No predsa vnuka, syna a brata Ferička!
Básnik, prozaik, filmový scenárista a autor rozhlasových hier Dušan Dušek sa narodil v Gbelciach, 4. 1. 1946. Dušek je poetický realista, ktorý z detailov vytvára komplikovanú mozaiku vypovedajúcu o krásach, ale aj smútkoch ľudského života. Mladosť prežíval na Záhorí a v Piešťanoch. Atmosféra oboch regiónov modifikovala charakter mnohých jeho próz.
