V 80. rokoch 20. storočia sa v špeciálnej pedagogike vo svete začínajú zretľnejšie objavovať práce súvisiace s výskumom metakognície u žiakov s rôznymi typmi postihnutia. Tieto vplyvy sa výraznejšie premietajú aj do súčasnej teórie a empírie v problematike porúch učenia (Wong, 1987, s. 189-195).