Román Rukojemník – jediná prozaická kniha slovenského básnika Ivana Štrpku – vychádza v treťom vydaní. A hoci venovanie znie Dežovi s pozdravom, kniha nemá memoárový charakter, ani nie je písaná ako denníkový záznam alebo spomienky na kamaráta hudobníka Deža Ursinyho, pre ktorého vyše dve desaťročia písal texty piesní k jeho albumom.
Štrpkova zbierka Medzihry. Bábky kratšie o hlavu reprezentuje jednu z poeticky, esteticky najsilnejších a najoriginálnejších výrazovo-tematických i významových polôh slovenskej ponovembrovej lyriky. Pritom práve táto zbierka ako jediná z básnických kníh I.
Nová, pätnásta básnická zbierka Ivana Štrpku zo skupiny Osamelí bežci. Na ceste k čitateľovi nepotrebuje dôvtipné komentáre ani tovaroznalecký cirkus.
Druhé, rozšírené vydanie nateraz poslednej Štrpkovej básnickej zbierky patrí nielen k vrcholom jeho básnickej existencie, ale zároveň k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v súčasnej slovenskej poézii. Štrpkove texty sú dramatickým a naliehavým záznamom o dianí (najmä v sebe), v desivom prostredí, na pozadí (ne)apokalypticky prázdnych urbánnych kulís.
Zbierka 19 básní
Básne I. prinášajú prvé štyri Štrpkove zbierky v poradí, v akom vznikli, nie ako boli kvôli rôznym spoločenským deformáciám v tých časoch publikované. Od vydania autorovho debutu Krátke detstvo kopijníkov (1969) uplynulo už tridsaťosem rokov, napriek tomu však ponúka spolu s ďalšími troma zbierkami prvého zväzku stále živú, iskriacu poéziu.
Tretí zväzok zobraných básní člena básnickej skupiny Osamelí bežci prináša autorizované vydanie štyroch zbierok poézie: Rovnisko, juhozápad. Smrť matky (1995), Majster Mu a ženské hlasy (1997), 25 básní (2003) a Hlasy a iné básne (2001).
Prózu Rukojmí inspiroval autorův přítel a spolupracovník z tvůrčí dvojice Štrpka–Ursiny. Román o Dežově a vypravěčově cestě do neznáma je zároveň snem a zpěvem – elegií za zmizelého přítele.
Osamelý bežec Ivan Štrpka už kráča ďalej sám, ale môžeme si jeho nové verše v šialenom rytme rituálneho básnického tanca zhudobňovať v duchu sami: „Médium praská. Ktosi farbí. Analytici uprostred slova miznú z obrazovky. Sliedičitupo hľadia pred seba. Psovodi blednú, temní chrti sa prepadajú v čerstvej stope.
Ivan Štrpka v básnickej knihe Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad tvorivo pracuje s motívom krutosti súčasného života a konfrontuje ich s ľudskosťou a fantaskným zobrazením medziľudských vzťahov.
Druhý zväzok zobraných básní člena básnickej skupiny Osamelí bežci prináša autorizované vydanie štyroch zbierok poézie: Teraz a iné ostrovy (1981), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989) a Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997).
Básne I. prinášajú prvé štyri Štrpkove zbierky v poradí, v akom vznikli, nie ako boli kvôli rôznym spoločenským deformáciám v tých časoch publikované. Od vydania autorovho debutu Krátke detstvo kopijníkov (1969) uplynulo už tridsaťosem rokov, napriek tomu však ponúka spolu s ďalšími troma zbierkami prvého zväzku stále živú, iskriacu poéziu.
Uprostred nekonečnej Tichej vojny, ktorej hluk ani zmysel nepoznám, precitám do rána ako do prázdneho zrkadla. Pohybovať sa jeho vnútrom je také anjelsky ľahké, že najmenší záblesk spomienky na voľný pohyb vzduchom mi prichodí ako prechod odporujúcou blanou tmy, ako brodenie sa tuhnúcim asfaltom. Sám pohľad je tým zrkadlom.
Je treba pýtať sa na báseň. Čo sa tu nafukuje, kričí, vzlyká, oslepuje krikľavými šatami a vyblednutými vlasmi, v tisícich podobách? Je to horké. Báseň nepostačuje. Ničotné slová nesúce iluzórne zmysluplné tvary? Čo zavážia pred bolesťou, ktorá je skutočná? Ľahké pierko vznášajúce sa nad povrchom, vhodné ešte tak na škrtanie?
Básne I. prinášajú prvé štyri Štrpkove zbierky v poradí, v akom vznikli, nie ako boli kvôli rôznym spoločenským deformáciám v tých časoch publikované. Od vydania autorovho debutu Krátke detstvo kopijníkov (1969) uplynulo už tridsaťosem rokov, napriek tomu však ponúka spolu s ďalšími troma zbierkami prvého zväzku stále živú, iskriacu poéziu.
Kniha odhaľuje ďalšiu literárnu tvár básnika Ivana Štrpku, ktorou je esejistická tvorba. Ide o texty, ktoré sú zvláštnym zhmotnením pocitov a filozofických úvah smerujúcich až po samú hranicu filozofického básnenia.
Kniha odhaľuje ďalšiu literárnu tvár básnika Ivana Štrpku, ktorou je esejistická tvorba. Ide o texty, ktoré sú zvláštnym zhmotnením pocitov a filozofických úvah smerujúcich až po samú hranicu filozofického básnenia.
