Kniha odhaľuje ďalšiu literárnu tvár básnika Ivana Štrpku, ktorou je esejistická tvorba. Ide o texty, ktoré sú zvláštnym zhmotnením pocitov a filozofických úvah smerujúcich až po samú hranicu filozofického básnenia.
Štrpkova zbierka Medzihry. Bábky kratšie o hlavu reprezentuje jednu z poeticky, esteticky najsilnejších a najoriginálnejších výrazovo-tematických i významových polôh slovenskej ponovembrovej lyriky. Pritom práve táto zbierka ako jediná z básnických kníh I.
Kniha odhaľuje ďalšiu literárnu tvár básnika Ivana Štrpku, ktorou je esejistická tvorba. Ide o texty, ktoré sú zvláštnym zhmotnením pocitov a filozofických úvah smerujúcich až po samú hranicu filozofického básnenia.
Druhý zväzok zobraných básní člena básnickej skupiny Osamelí bežci prináša autorizované vydanie štyroch zbierok poézie: Teraz a iné ostrovy (1981), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989) a Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997).
Druhé, rozšírené vydanie nateraz poslednej Štrpkovej básnickej zbierky patrí nielen k vrcholom jeho básnickej existencie, ale zároveň k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v súčasnej slovenskej poézii. Štrpkove texty sú dramatickým a naliehavým záznamom o dianí (najmä v sebe), v desivom prostredí, na pozadí (ne)apokalypticky prázdnych urbánnych kulís.
Je treba pýtať sa na báseň. Čo sa tu nafukuje, kričí, vzlyká, oslepuje krikľavými šatami a vyblednutými vlasmi, v tisícich podobách? Je to horké. Báseň nepostačuje. Ničotné slová nesúce iluzórne zmysluplné tvary? Čo zavážia pred bolesťou, ktorá je skutočná? Ľahké pierko vznášajúce sa nad povrchom, vhodné ešte tak na škrtanie?
Osamelý bežec Ivan Štrpka už kráča ďalej sám, ale môžeme si jeho nové verše v šialenom rytme rituálneho básnického tanca zhudobňovať v duchu sami: „Médium praská. Ktosi farbí. Analytici uprostred slova miznú z obrazovky. Sliedičitupo hľadia pred seba. Psovodi blednú, temní chrti sa prepadajú v čerstvej stope.
Básne I. prinášajú prvé štyri Štrpkove zbierky v poradí, v akom vznikli, nie ako boli kvôli rôznym spoločenským deformáciám v tých časoch publikované. Od vydania autorovho debutu Krátke detstvo kopijníkov (1969) uplynulo už tridsaťosem rokov, napriek tomu však ponúka spolu s ďalšími troma zbierkami prvého zväzku stále živú, iskriacu poéziu.
Ivan Štrpka v básnickej knihe Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad tvorivo pracuje s motívom krutosti súčasného života a konfrontuje ich s ľudskosťou a fantaskným zobrazením medziľudských vzťahov.
