Je to piaty diel monografických publikácií s tematikou ľudovej kultúry regiónu Liptov. Je venovaná problematike ľudového staviteľstva a architektúry. Okrem charakteristiky drevených stavieb sa venuje aj murovaným domom, ktoré sú jedinečným dokumentom majstrovstva liptovských murárov. V knihe je prezentovaný aj spôsob bývania a života veľkých rodín v minulosti.
Kniha podáva obraz tradičného rodinného života v Liptove v období na prelome 19. a 20. storočia. spojeného s najvýznamnejšími udalosťami v života človeka - narodením, svadbou a smrťou. Okrem opisov týchto rodinných obyčajov je v monografii opísané kalendárne zvykoslovie počas celého ročného cyklu -od jari až do konca zimy.
Reprezentačná monografia ovčiarstva na Slovensku za obdobie viac ako storočie, od poslednej tretiny 19. storočia až do začiatku 21.storočia. Hlavná pozornosť je venovaná profesionálnym ovčiarom - bačom a valachom.
Pastierska kultúra a tradičné formy chovu oviec v minulosti významne ovplyvnili pôvodnú roľnícku kultúru Liptova. Kniha prináša pútavé rozprávanie o salašnom hospodárení a pasení oviec na vysokohorských a hôľnych pasienkoch. Pri čitateľov budú zaujímavé skutočné príbehy bačov a valachov, ich osobné spomienky a zážitky.
To čo sa v súčasnosti nazýva ľudovým umením, bolo v minulosti súčasťou každodenného života človeka. Ľudový výrobca pracoval s praktickým cieľom a jeho výrobky charakterizoval dokonalý súlad materiálu a techniky, funkcie a výzdoby. Každá vec ktorú zhotovil, musela byť taká, aby slúžila a aj ukázala, spájala sa v nej krása materiálu, výzdoby a účelnosti.
Tretie doplnené vydanie vyhľadávanej knihy receptov tradičných liptovských jedál. V knihe sú opísané spôsoby tradičných foriem prípravy jedál a ich konzumácie na rôzne pracovné a sviatočné príležitosti.
Ľudová pletená paličkovaná čipka bola oddávna súčasťou tradičného odevu žien v Liptove. Nosili ju na čepcoch, ktoré ako pokrývka hlavy boli znakom vydatých žien. V regióne bolo niekoľko obcí, v ktorých sa čipkárky venovali pleteniu čipiek a vyhotovovali ich aj pre ženy z iných dedín.
Mesto Liptovský Hrádok má bohaté dejiny spojené nielen s históriou hradu a jeho panstva. Hrádok bol od roku 1731 komorským mestečkom a sídlom komorského prefekta. Úrad sa venoval rozvoju obchodu so soľou, drevárstvu, piliarstvu a aj baníctvu a hutníctvu. V mestečku žili viaceré významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj.
